Zoznam bodov
Istý muž viery mi napísal: „Keď človek z nevyhnutnosti žije izolovane, zreteľne pociťuje pomoc bratov. Keď uvažujem nad tým, že teraz musím znášať všetko sám, často myslím na to, že keby nebolo toho spoločenstva, ktoré vytvárame na diaľku — požehnané spoločenstvo svätých! —, nemohol by som si zachovať tento optimizmus, ktorý ma napĺňa.“
Spoločenstvo svätých: jasne ho zažil mladý inžinier, keď hovoril: „Otče, v ten deň a v tú hodinu ste sa za mňa modlili.“ Toto je prvá a základná pomoc, ktorú musíme poskytovať dušiam: modlitba.
„Modli sa za mňa“, požiadal som ho, ako to vždy robievam. A udivený mi odpovedal: „Vari sa vám niečo deje?“ Musel som mu vysvetliť, že každému z nás sa v každom okamihu niečo deje; a dodal som, že keď chýba modlitba, „deje sa viac a horšie veci.“
V spoločenstve svätých sa musíš cítiť veľmi úzko spojený so svojimi bratmi. Nebojácne bráň túto požehnanú jednotu! — Keby si zostal sám, tvoje šľachetné ambície by boli odsúdené na neúspech: osamotená ovca býva takmer vždy stratenou ovcou.
Nech ani jeden deň nechýba: „Ježišu, milujem ťa“ a — prinajmenšom — jedno duchovné sväté prijímanie, ako zadosťučinenie za všetky zneuctenia a svätokrádeže, ktoré On znáša, aby mohol byť s nami.
Myšlienka, ktorá ti pomôže v ťažkých chvíľach: čím väčšia bude moja vernosť, tým viac prispejem k tomu, aby aj iní rástli v tejto cnosti. — Aké príťažlivé je cítiť, že jedni podporujú druhých!
Dokument vytlačený z https://escriva.org/sk/book-subject/surco/38735/ (07.05.2024)