Zoznam bodov

Aký radostný musel byť Ježišov pohľad! Taká istá radosť musela žiariť aj z očí jeho Matky, ktorá nemôže zadržať svoju radosť. „Magnificat anima mea Dominum!“ — a jej duša dobrorečí Pánovi, odkedy ho nosí v sebe a má ho vedľa seba. Ach, Matka, daj, aby naša radosť bola ako tvoja! — Radosť byť s Ním a mať Ho.

Keď ti hovorím o „apoštoláte priateľstva“, mám na mysli „osobné“ priateľstvo, obetavé, úprimné: jeden k druhému, od srdca k srdcu.

Keď ti padne zaťažko prejaviť niekomu láskavosť či službu, mysli na to, že je Božím dieťaťom; pripomeň si, že nám Pán prikázal, aby sme sa navzájom milovali. — Ba čo viac: denne vnikaj hlbšie do tohto evanjeliového príkazu, nezostávaj na povrchu. Vyvodzuj z neho dôsledky — nie je to ťažké — a prispôsobuj svoje správanie v každom okamihu týmto požiadavkám.

Dnes sa žije tak závratne rýchlo, že sa kresťanská láska stala zriedkavým javom v tomto našom svete, hoci sa — prinajmenšom verbálne — ohlasuje Kristus… — Uznávam ti to. Ale čo robíš ty ako katolík, ktorý sa s Ním má stotožniť a ísť v jeho stopách? Pretože nám prikázal šíriť jeho učenie všetkým ľuďom; všetkým!, vo všetkých časoch.

V dejinách to bolo vždy tak, že sa ľudia združovali, aby splnili spoločnú úlohu a spoločný cieľ. — Je pre mužov a ženy dneška „jediný cieľ“, večné šťastie, hádam menej?

Pochopil si zmysel priateľstva, keď si sa cítil pastierom malého stádočka, ktoré si opustil a ktoré sa teraz znova usiluješ zhromaždiť, s úmyslom každému jednému slúžiť.

Nemôžeš byť len pasívny element. Musíš sa zmeniť na skutočného priateľa svojich priateľov a: „pomáhať im.“ V prvom rade predovšetkým príkladom svojho správania. A potom, svojou radou a vplyvom, vychádzajúcimi z tvojej dôveryhodnosti.

Nadchol ťa duch bratstva a družnosti, ktorý si nečakane objavil… — Prirodzene: je to niečo, o čom si často sníval, ale nikdy si sa s tým nestretol. A nestretol si sa s tým preto, lebo ľudia zabúdajú, že sú Kristovými bratmi, a že On je naším milovaným bratom, ktorý položil svoj život za iných, za všetkých a každého jedného z nás, úplne bezpodmienečne.

Mal si veľké šťastie, že si stretol pravých učiteľov, skutočných priateľov, ktorí ťa s oddanosťou naučili všetko, čo si chcel vedieť. Nemusel si použiť nijaký úskok, aby si sa „zmocnil“ ich vedy, pretože ti ukázali najľahšiu cestu, hoci ich samotných jej odhalenie stálo veľa ťažkej práce a námahy… Teraz si na rade ty, aby si spravil to isté, s týmto, s tým druhým, so všetkými!

Poriadne nad tým rozjímaj a vyvoď dôsledky: osoby, ktorým si nesympatický, zmenia svoj názor, keď si uvedomia, že ich máš „naozaj“ rád. Závisí to len od teba.

Nestačí byť len dobrým: musí to byť na tebe aj vidno. Čo by si povedal o ružovom kre, na ktorom by rástlo iba tŕnie?

Aby sa vlažní zohriali, treba ich obklopiť ohňom nadšenia. Mnohí by na nás mohli volať: nenariekajte nad mojím stavom, ale radšej mi ukážte cestu, ako vyjsť z tejto situácie, ktorá vám spôsobuje taký žiaľ!

Niekedy sa snažíš ospravedlniť tvrdením, že si roztržitý a zmätený, alebo že máš povahu suchára a rezervovaného človeka. A dodávaš, že preto ani dobre nepoznáš ľudí, s ktorými žiješ. — Počuj, ani teba táto výhovorka neuspokojuje, však?

Poradil som ti, aby si do všetkých maličkostí svojho všedného života dal veľa nadprirodzného pohľadu. A okamžite som dodal: spolužitie so svojimi blížnymi ti na to v priebehu dňa ponúka veľa príležitostí.

Žiť lásku k blížnemu znamená rešpektovať zmýšľanie druhých a tešiť sa z ich cesty k Bohu… bez toho, že by si vyžadoval, aby zmýšľali rovnako ako ty, alebo aby sa k tebe pripojili. — Napadlo ma ponúknuť ti takúto úvahu: tieto rozličné cesty sú paralelné; po svojej dráhe každý príde k Bohu…; nezdržiavaj sa porovnávaním ani túžbou zistiť, kto je vyššie: na tom nezáleží. Dôležité je to, aby sme všetci dosiahli cieľ.

Ten druhý má veľa chýb! Dobre… Ale vzhľadom na to, že len v nebi sú dokonalí, ty tiež ťaháš za sebou tie svoje a napriek tomu ťa iní znášajú, dokonca si ťa vážia: pretože ťa milujú láskou, akú dával Ježiš Kristus svojim učeníkom, ktorí niesli poriadnu záťaž svojich bied! — Pouč sa!

Sťažuješ sa, že ťa nechápe… — Som si istý, že robí všetko možné, len aby ťa pochopil. Kedy sa ty aspoň trochu pousiluješ pochopiť jeho?

Súhlasím! Pripúšťam to: táto osoba konala zle: jej správanie je zavrhnnutiahodné, nedôstojné a bezcharakterné. — Z ľudského hľadiska si zaslúži len opovrhnutie!, dodal si. — Ubezpečujem ťa, že ťa chápem, ale nestotožňujem sa s tvojím posledným tvrdením; ten opovrhnutiahodný život je posvätný: Kristus zomrel za to, aby ho vykúpil! Keď ním nepohrdol on, ako sa opovažuješ ty?

Keď sa tvoje priateľstvo zníži k tomu, že sa staneš spoluvinníkom cudzích pokleskov, zredukuje sa na smutné kumpánstvo, ktoré nie je hodné ani deravý groš.

Je pravda, že život, sám osebe stiesnený a neistý, je niekedy ťažký. — To však môže prispieť k tomu, že sa staneš nadprirodzenejším a vo všetkom budeš vidieť Božiu ruku: tak budeš i ľudskejším a chápavejším k svojmu okoliu.

Odpustenie viny je úmerné autorite. Obyčajný sudca musí usvedčeného páchateľa, ktorý priznal svoju vinu — aj po prihliadnutí na poľahčujúce okolnosti — odsúdiť. Zvrchovaná moc štátu udeľuje niekedy amnestiu alebo milosť. Kajúcej duši Boh odpúšťa vždy.

„Prostredníctvom vás som uvidel Boha, ktorý zabúdal na moje bláznovstvá i urážky a prijímal ma s otcovskou láskou.“ Toto napísal istý stratený syn 20. storočia svojim, keď sa skrúšený vrátil do otcovského domu.

Stálo ťa veľa postupne odstraňovať a zabúdať na všetky svoje drobné starosti, osobné ambície: malé a banálne, ale zakorenené. — Namiesto toho si získal istotu, že tvojou radosťou i záujmom sú tvoji bratia, a iba oni, pretože si sa v blížnom naučil objaviť Ježiša Krista.

„Stonásobne viac!“… Ako si si pred niekoľkými dňami pripomenul onen Pánov prísľub! — Uisťujem ťa, že v bratstve, ktoré sa žije medzi tvojimi druhmi v apoštoláte, nájdeš ono „stonásobne viac.“