Zoznam bodov

Boh je môj Otec! — Ak nad tým budeš rozjímať, nikdy neopustíš túto úvahu, plnú útechy. — Ježiš je môj verný priateľ! (ďalší staronový objav), ktorý ma miluje celou božskou bláznivosťou svojho srdca. — Duch Svätý je môj Utešiteľ! Sprevádza ma na všetkých cestách. — Dobre sa nad tým zamysli. — Patríš Bohu… a Boh patrí tebe.

Pane, sme spokojní v tvojich zranených rukách. Mocne nás zovri, stisni nás!, aby sme sa zbavili všetkej pozemskej biedy, aby sme sa očistili, aby sme sa roznietili, aby sme cítili, že sme napojení tvojou krvou! — A potom nás hoď ďaleko, ďaleko! na pole, hladných po žatve, po stále plodnejšom rozsievaní z lásky k tebe.

Vidím sa ako malé a slabé vtáča, navyknuté len preletúvať zo stromu na strom; niekedy možno na balkón na treťom poschodí… Jedného dňa dostal vtáčik odvahu vyletieť až na strechu skromného domu, ktorý nebol práve mrakodrapom… — Vtom priletel orol a schytil vtáča, ktoré pokladal za orlie mláďa; držiac ho v mocných pazúroch vtáča s ním vystupuje do výšok, ponad hory a zasnežené vrcholky, až nad biele a ružové oblaky, ešte vyššie, až pozerá priamo do slnka… A potom orol vtáča pustil a povedal mu: a teraz leť!… — Pane, nech už nikdy nepoletujem len nízko nad zemou, nech som vždy ožiarený lúčmi božského slnka — Krista v Eucharistii!, nech sa môj let neskončí skôr, ako nájdem pokoj tvojho srdca!

Každý deň si obnovuj túžbu pokoriť sa, obetovať sa, zabudnúť na seba samého, kráčať „in novitate sensus“, s novým životom, vymeniac našu biedu za všetku skrytú a večnú Božiu nádheru.

Si spokojný a veľmi šťastný, hoci niekedy cítiš, že na teba siaha smútok a dokonca takmer pravidelne pociťuješ skutočnú ťažobu žiaľu. — Radosť a smútok sa skutočne môžu prekrývať, každé jedno vo svojom „človeku“: radosť v novom a smútok v starom.

Aký obdivuhodne milý paradox toho byť kresťanom: naša vlastná úbohosť je tým, čo nás vedie utiekať sa k Bohu, „zbožšťovať sa.“ A s ním môžeme všetko.

Malichernosti a maličkosti, ktorým nie som nič dlžný, ani od nich nič nečakám, zamestnávajú moju pozornosť viac ako môj Boh? S kým som, ak nie som s Bohom?

Ďakuj Ježišovi za istotu, ktorú ti dáva! Nie je to tvrdohlavosť: je to Božie svetlo, ktoré ťa robí pevným, akoby si stál na skale, zatiaľ čo iní — hoci dobrí ľudia, ktorí sa dostali do tejto poľutovaniahodnej situácie — sa zdajú, že klesajú do piesku, lebo im chýbajú základy viery. — Pros Pána, aby požiadavky čnosti viery naplnili tvoj život aj životy ostatných.

Nevieš, či a do akej miery si pokročil vo vnútornom živote… — Prečo o tom rozmýšľaš? — Dôležité je vytrvať, s roznieteným srdcom vždy viac prijímať svetlo a rozširovať svoj obzor…: Horlivo vkladaj do svojej modlitby naše úmysly a za všetky pros — aj keď ich ešte nepoznáš.

Nikdy si nesmieme prisvojiť moc patriacu Ježišovi, ktorý prichádza medzi nás. Pán prichádza a premieňa duše, keď sa okolo neho zhromaždíme, s jedným srdcom, s jednou mysľou, s jedinou túžbou byť dobrými kresťanmi; premieňa ich však on, nie ty ani ja. Je to Kristus, ktorý ide okolo! — Navyše on zostáva aj v našich srdciach — v tvojom i mojom! — a v našich svätostánkoch. — Je to Ježiš, ktorý ide okolo, a predsa zostane s nami. Ostáva v tebe a v každom jednom z nás.

Buď veľkodušný! Nepros Ježiša ani o trochu útechy! — Prečo? — spýtal si sa ma. Pretože — odpovedal som ti — dobre vieš, že hoci sa zdá, že náš Boh je ďaleko, je uprostred tvojej duše a dáva celému tvojmu životu Božskú pečať.