Zoznam bodov

Božie dieťa sa nebojí ani života, ani smrti, pretože základom jeho duchovného života je vedomie Božieho detstva. Boh je môj Otec, vraví si, je tvorcom všetkého dobra, je Dobro samo. — Ale správame sa — ty a ja — naozaj ako Božie deti?

Naplnilo ma radosťou, keď som videl, že si pochopil, čo som ti povedal: ty a ja musíme konať, žiť a umrieť ako zamilovaní, a tak budeme žiť naveky.

Pán vždy víťazí. — Ak si jeho nástrojom, aj ty zvíťazíš, lebo tvoje boje potom budú Božími bojmi.

Základom svätosti je boj o vernosť počas celého života a radostné prijatie Božej vôle v hodine smrti.

Keď prijímaš Pána v Eucharistii, ďakuj mu z celého srdca, že je vo svojej veľkej dobrote pri tebe. — Nikdy si neuvažoval, že museli prejsť stáročia, kým prišiel Mesiáš? Patriarchovia, proroci, všetok izraelský ľud prosil: Príď, Pane, zem prahne za tebou! — Kiež by bolo také tvoje očakávanie lásky.

Navzdory všetkým popieračom Boha má aj v našich časoch zem veľmi blízko k nebu.

Napísal si: „‚Simile est regnum caelorum‘ — Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu… Táto pasáž zo svätého Evanjelia sa mi vštepila do duše a zapustila v nej korene. Často som ju čítal, ale až teraz si uvedomujem jej podstatu, jej Božskú chuť.“ — Múdry muž by mal predať všetko, skutočne všetko!, ak chce získať poklad, drahocennú perlu slávy.

Daj sa do rozhovoru s Pannou Máriou a zdôver sa jej: Pani moja, ak chcem uskutočniť ideál, ktorý mi Boh vložil do srdca, potrebujem vzlietnuť… vysoko, veľmi vysoko! — Nestačí sa s Božou pomocou iba odpútať od vecí tohto sveta, uvedomujúc si, že sú len prach. Ba ešte viac: aj keby si si celý vesmír zhrnul pod nohy, aby si bol bližšie k nebu… ani to by nestačilo!

— Musíš lietať a neopierať sa o nič pozemské, nesený dychom a hlasom Ducha. — Namietaš: mám krídla polepené blatom, veľmi starým, špinavým, zaschnutým… — Znovu ti opakujem: obráť sa na Pannu Máriu. Pani moja — zopakuj jej — sotva vzlietnem, zem ma priťahuje ako prekliaty magnet! — Pani moja, pomôž mojej duši, aby definitívne a víťazne vzlietla s svojmu cieľu, Božiemu srdcu. — Dôveruj jej, ona ťa počúva.

Mysli na to, aká príjemná je Pánovi vôňa kadidla, ktoré sa páli na jeho počesť. Mysli aj na to, ako málo sú hodné pozemské veci, ktoré sa ešte ani nezačali a už sa končia… — Na rozdiel od toho, v nebi ťa očakáva nesmierna Láska: bez zrady a klamu, všetka láska, krása, veľkosť, poznanie! A bez prejedenia ťa nasycuje a nikdy nenasýti.

Nadprirodzený pohľad! Pokoj! Mier! Takto posudzuj veci, ľudí, udalosti… očami večnosti. — A potom každý múr, ktorý ti zahradí cestu — hoci z ľudského pohľadu sa zdá byť neprekonateľný — nič neznamená, ak naozaj obrátiš oči k nebu!

Ak sme blízko Krista a nasledujeme jeho kroky, mali by sme z celého srdca milovať chudobu, odpútanosť od pozemských vecí a nedostatok.

V duchovnom živote musíme z pozemského hľadiska často vedieť strácať, aby sme mali zisk v nebi. — Kto tak koná, vždy vyhráva.

Raz som ti rozprával, že aj nepokrstení ľudia mi dojato hovorili: „Áno, chápeme, že sväté duše musia byť šťastné, veď vidia pozemské veci nadprirodzeným pohľadom, vo svetle večnosti.“ — Potom som pripojil: kiež ani tebe nechýba tento pohľad! Nech si si vedomý vyvolenia, ktorého sa ti od Najsvätejšej Trojice dostalo.

Ubezpečujem ťa, že ak my, Božie deti, budeme chcieť, nesmierne prispejeme k tomu, že prácu a život ľudí ožiari večné Božie svetlo, ktoré nám Pán chcel vložiť do duší. — Ale, ako učí apoštol Ján: „Kto ostáva v Ježišovi, musí kráčať jeho cestou“ — cestou, ktorá vždy vedie k sláve, ale nikdy nie je bez obety.

Aké sklamanie zažili tí, čo videli svetlo falošného apoštola a chceli vyhnať temnotu zo svojich duší tým, že sa k svetlu priblížia! Ponáhľali sa k nemu. Možno na ceste zanechali aj zdrapy svojej kože… niektorí v túžbe po svetle azda aj zdrapy svojej duše… Už sú s ním: cítia chlad a tmu. Chlad a tma naplnia zlomené srdcia tých, čo si mysleli, že našli ideál. — Zlý skutok urobil ten falošný apoštol: oklamaní ľudia sa vracajú do sveta, z ktorého vyšli v nádeji, že vymenia svoje telo za žeravé uhlie, za nádherný rubín lásky… Vracajú sa s vyhasnutým srdcom, so srdcom, čo už nie je srdcom, ale kúskom ľadu v temnote, ktorá zatemní aj ich rozum. Falošný apoštol protikladov, to je tvoje dielo: pretože máš Krista na jazyku, ale nie vo svojich skutkoch; pretože priťahuješ svetlom, ktoré nemáš; pretože nemáš teplo lásky, predstieraš záujem o cudzích, ale svojich opúšťaš; pretože si luhár a lož je diablovou dcérou… Pracuješ teda pre diabla a privádzaš do zmätku nasledovníkov Lásky; a hoci často víťazíš, beda ti, keď príde naša priateľka smrť a ty uvidíš hnev Sudcu, ktorého sa ti nikdy nepodarilo oklamať! — Protirečenia, Pane? Nie, nikdy!

Toto je bezpečná cesta: cez pokoru ku krížu, cez kríž s Kristom k večnej Otcovej sláve.

Veľmi ma potešilo čítanie z dnešnej svätej omše. Duch Svätý nám prostredníctvom svätého Pavla ukazuje tajomstvo nesmrteľnosti a slávy. Všetci ľudia túžia žiť večne. — Chceli by sme zvečniť chvíle nášho života, ktoré pokladáme za šťastné. Chceli by sme osláviť našu pamiatku… Chceli by sme dať nesmrteľnosť našim ideálom. Preto si vo chvíľach zdanlivého šťastia, majúc niečo, čo zmierňuje našu bezradnosť, všetci prirodzene želáme a hovoríme: navždy, navždy… — Aký ľstivý je diabol! Ako dobre pozná ľudské srdce! Budete ako Boh, povedal našim prarodičom. Aký krutý podvod. Svätý Pavol v liste Filipanom odhaľuje božské tajomstvo nesmrteľnosti a slávy: Ježiš sa zriekol seba samého a vzal si podobu sluhu… Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno: aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí…

Keď chceme byť s Kristom v sláve jeho konečného víťazstva, musíme byť najprv účastní na jeho dokonalej obete, stotožnení s ním, ktorý umrel na Kalvárii.

Nerozptyľuj sa, nedovoľ svojej fantázii bezcieľne poletovať. Ži vo svojom vnútri a budeš bližšie k Bohu.

Pomôž mi pošepkať do ucha tomuto či tamtomu… a všetkým: hriešnik si môže byť istý, že aj keby dosiahol všetko bohatstvo na zemi, bude nevyhnutne nešťastný a smutný. — Je pravda, že dôvod, pre ktorý by sme mali nenávidieť aj ľahký hriech a ktorý pohne každým, je nadprirodzený: a to, že Boh ho nenávidí v celej svojej nekonečnosti, absolútnou, večnou a potrebnou nenávisťou, ako zlo v protiklade s večným dobrom. Ale aj prvá úvaha, ktorú som napísal, nás môže doviesť k tejto poslednej.

Mieru tvojej svätosti určuje miera tvojho umŕtvovania z Lásky.

Nastalo násilné prenasledovanie. Istý kňaz sa takto modlil: Ježišu, nech každý podpálený kostol roznieti vo mne väčší požiar lásky a pokánia.

Povedal si mi, že keď rozmýšľaš o nádhere, veľkosti a účinnosti tvojej apoštolskej úlohy, až ťa začne bolieť hlava, keď myslíš na to, koľko cesty máš ešte pred sebou a koľko duší na teba čaká; cítiš sa prešťastný a ponúkaš sa Ježišovi ako jeho pokorný sluha. Túžiš po kríži, bolesti, láske a dušiach. Mimovoľne, inštinktívnym pohybom — ktorý je láskou — vystieraš ramená a otváraš dlane; chceš, aby ťa On pribil na svoj požehnaný kríž, aby si bol jeho otrokom — „Serviam!“ — čo znamená kraľovať.

Dojala ma vrúcna prosba, ktorá vyšla z tvojich pier: Bože môj, jediné, čo chcem, je páčiť sa tebe: na inom mi nezáleží. — Mária, nepoškvrnená Matka, daj, aby mojou jedinou pohnútkou bola Láska.

Ak milujem, pre mňa nebude peklo.

Aké dobré je žiť z Boha! Aké dobré je nechcieť nič iné než jeho slávu!

Ak chceš naozaj dosiahnuť večný život a slávu, nauč sa často zriekať svojich šľachetných osobných ambícií.

Potlač svoje ja do úzadia, či už sa to týka tvojho zdravia, povesti, kariéry, zamestnania, všetkého, čo robíš… Aké je zaťažujúce! Zdá sa, že si zabudol, že „ty“ nemáš nič, že všetko je jeho. — Ak sa niekedy, môžno aj bezdôvodne cítiš pokorený; ak si myslíš, že tvoj názor by mal prevážiť; ak cítiš, že sa v každej chvíli derie na povrch tvoje „ja“, „tvoje veci“, „tvoje“, „tvoje“… buď si istý, že len zabíjaš čas a potrebuješ, aby „bol zabitý“ tvoj egoizmus.

Radím ti, aby si nehľadal chválu ani vtedy, keď si si ju zaslúžil: lepšie je zostať skrytý a takisto, nech aj to najkrajšie a najšľachetnejšie z našich skutkov a z nášho života zostane skryté… Aké nádherné je urobiť sa maličkým! „Deo omnis gloria!“ — Všetka sláva Bohu!

Vo chvíľach žiaľu povedal niekto Pánovi: „Ježišu môj, okrem svojej cti nemám nič, čo by som ti dal! Keby som mal majetok, dal by som ti ho. Keby som mal cnosti, každú jednu z nich by som použil, aby som ti slúžil. Mal som iba svoju česť a tú som ti dal. Buď pochválený! Viem, že v tvojich rukách je v bezpečí!“

Bol som stvorený z hliny a dedičstvom všetkých mojich predkov je zem. — Kto iný okrem Boha si zaslúži chválu?

Keď cítiš, ako v tebe kypí hrdosť — pýcha! — čo ťa núti pokladať sa za nadčloveka, prišla chvíľa zvolať: Nie! A vzápätí pocítiš radosť dobrého Božieho dieťaťa, ktoré má svoje chyby, ale koná aj dobro.

„Sancta Maria, Stella maris“ — Svätá Mária, Hviezda morská, veď nás! — Takto volaj s istotou, pretože žiadna búrka nemôže spôsobiť stroskotanie najsladšieho srdca Panny Márie. Keď uvidíš, že sa blíži búrka a uchýliš sa do pevného útočiska, ktorým je Mária, už