Zoznam bodov

Hlbšie pochopiť zmysel Kristovej smrti

Jediným zámerom predchádzajúceho odbočenia nebolo nič iné ako poukázať na ústrednú pravdu, a to, aby sme si pripomenuli, že kresťanský život nachádza svoj zmysel v Bohu. Ľudia neboli stvorení len preto, aby vybudovali čo možno najspravodlivejší svet; na zem sme boli poslaní preto, aby sme vstúpili do spoločenstva so samotným Bohom. Ježiš nám nesľúbil ani časné výhody ani pozemskú slávu, ale dom Boha Otca, ktorý nás očakáva na konci cesty (Porov. Jn 14, 2).

V liturgii Veľkého piatku máme prekrásny hymnus: Crux fidelis, ktorý nás vyzýva, aby sme oslavovali a ospevovali slávny boj Pána, víťazstvo Kríža, žiarivý Kristov triumf. Vykupiteľ vesmíru tým, že je obetovaný, víťazí. Boh, Pán všetkého stvorenia, nepotvrdzuje svoju prítomnosť silou zbraní, ani pozemskou mocou svojich nasledovníkov, ale veľkosťou svojej nekonečnej lásky.

Pán neničí slobodu človeka, veď práve on nás urobil slobodnými. Preto nechce vynútené odpovede; chce rozhodnutia, ktoré vychádzajú z hĺbky srdca. A od nás kresťanov očakáva, že budeme žiť tak, aby si všetci tí, čo sú v našej blízkosti — napriek našim vlastným biedam, chybám a nedostatkom — všimli ozvenu drámy lásky na Kalvárii. Všetko, čo máme, sme dostali od Boha, aby sme boli soľou, ktorá dáva príchuť, a svetlom, ktoré ľuďom prináša radostnú zvesť, že on je Otec, čo nás bezhranične miluje. Kresťan nie je soľou a svetlom sveta preto, lebo víťazí a triumfuje, ale preto, že vydáva svedectvo o Božej láske. A nebude soľou, ak nebude soliť; a nebude ani svetlom, ak svojím príkladom a slovom nebude svedčiť o Ježišovi, ak stratí to, čo tvorí dôvod jeho existencie.

Kraľovať službou

Ak dovolíme Kristovi, aby kraľoval v našej duši, nestaneme sa panovačnými, ale budeme služobníkmi všetkých ľudí. Služba — ako rád mám to slovo! Slúžiť môjmu Kráľovi a kvôli nemu všetkým tým, ktorí boli vykúpení jeho krvou. Keby sme tak my kresťania vedeli slúžiť! Zverme Pánovi naše odhodlanie naučiť sa plniť túto úlohu služby, lebo len službou budeme môcť spoznať a milovať Krista, dávať ho poznať aj iným a dosiahnuť, aby ho aj iní milovali.

A ako ho ukážeme iným dušiam? Príkladom. Vydávajme o ňom svedectvo našou dobrovoľnou službou Kristovi vo všetkých našich činnostiach, pretože on je Pánom všetkých skutočností nášho života, a je jediným a konečným zmyslom našej existencie. Potom, čo prinesieme toto svedectvo príkladom, budeme môcť poučiť aj slovom, a náukou. Takto to robil Kristus: coepit facere et docere (Sk 1, 1), najskôr učil skutkami, potom svojím božským kázaním.

Slúžiť iným ľuďom pre Krista si vyžaduje byť veľmi ľudskými. Ak v našom živote tento aspekt ľudskosti chýba, Boh na ňom nič nevybuduje, pretože on obyčajne nestavia na neporiadku, sebectve a povýšenectve. Musíme vedieť všetkých ospravedlňovať, musíme vedieť všetkým prepáčiť. Nespravodlivé nenazveme spravodlivým, o urážke Boha nebudeme hovoriť, že to nie je urážka Boha, a zlo nenazveme dobrom. Na zlo však nebudeme odpovedať iným zlom, ale jasným učením a dobrým skutkom: zlo utopíme v hojnosti dobra (Porov. Rim 12, 21). Tak bude Kristus kraľovať v našich dušiach a v dušiach ľudí žijúcich v našej blízkosti.

Niektorí ľudia sa pokúšajú budovať pokoj vo svete bez toho, aby vložili Božiu lásku do svojich vlastných sŕdc, bez toho, aby z lásky k Bohu slúžili ostatným. Ako je vôbec možné takto uskutočňovať šírenie pokoja? Kristov pokoj je pokoj Kristovho kráľovstva: a kráľovstvo nášho Pána musí mať základ v túžbe po svätosti, v pokornej ochote prijímať milosť, v rozhodnom presadzovaní spravodlivosti, v Božskom plytvaní láskou.

Kristus na vrchole všetkých ľudských snáh

Dá sa to uskutočniť, nie je to len nejaký márny sen. Keby sme sa len my ľudia rozhodli živiť vo svojich srdciach Božiu lásku! Kristus, náš Pán, bol ukrižovaný a z vyvýšenia na kríži vykúpil svet, obnovil pokoj medzi Bohom a ľuďmi. Ježiš Kristus nám všetkým pripomína: et ego, si exaltatus fuero a terra, omnia traham ad meipsum (Jn 12, 32): a ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe —, ak ma položíte na vrchol všetkých pozemských činností, ak si budete plniť povinnosti každého okamihu, ak budete mojimi svedkami v tom, čo sa zdá byť významné, a aj v tom, čo sa zdá byť bezvýznamné, omnia traham ad meipsum, všetko pritiahnem k sebe. Moje kráľovstvo medzi vami sa stane skutočnosťou.

Kristovi, nášmu Pánovi, naďalej záleží na šírení diela spásy medzi ľuďmi a v celom stvorenstve, v tomto našom svete, ktorý je dobrý, pretože dobrý vyšiel z Božích rúk. Bola to Adamova neposlušnosť a hriech ľudskej pýchy, čo narušilo božskú harmóniu stvorenia.

Ale Boh Otec, keď nadišla plnosť časov, poslal svojho Jednorodeného Syna, ktorý — pôsobením Ducha Svätého — prijal telo z Márie vždy Panny, aby obnovil pokoj, a aby sme vykúpením človeka z hriechu adoptionem filiorum reciperemus (Gal 4, 5), boli prijatí za Božích synov, schopných účasti na Božej intimite: a aby tak tento nový človek, táto nová ratolesť Božích detí (Porov. Rim 6, 4-5), mohol oslobodiť celý vesmír od neporiadku, obnoviť všetko v Kristovi (Porov. Ef 1, 9-10), ktorý všetko zmieril s Bohom (Porov. Kol 1, 20).

K tomuto sú povolaní kresťania, toto je naša apoštolská úloha a túžba, majúca stravovať našu dušu: dosiahnuť, aby sa Kristovo kráľovstvo stalo skutočnosťou, aby už nebola nenávisť a krutosť, aby sme svetu prinášali silný a utišujúci balzam lásky. Prosme dnes nášho kráľa, aby z nás urobil pokorných a horlivých spolupracovníkov na Božom úmysle zjednocovať to, čo človek rozbil, doviesť do cieľa to, čo zblúdilo a obnovovať harmóniu celého stvorenstva.

Prijať kresťanskú vieru znamená zaviazať sa k pokračovaniu v Ježišovom poslaní medzi ľuďmi. Musíme byť — každý z nás — alter Christus, ipse Christus, druhý Kristus, samotný Kristus. Len tak sa budeme môcť pustiť do tohto veľkého, nesmierneho a nekonečného podujatia: posväcovať zvnútra všetky časné štruktúry a vnášať do nich kvas Vykúpenia.

Nikdy nehovorím o politike. Nemyslím si, že poslaním kresťanov na zemi by malo byť vytvorenie nejakého politicko—náboženského prúdu. Bolo by to bláznovstvo, aj keby za tým bol dobrý úmysel vnášať Kristovho ducha do všetkých oblastí ľudskej činnosti. To, čo treba zveriť Bohu, je srdce každého človeka bez ohľadu na to, kým je. Preto sa snažme hovoriť s každým kresťanom tak, aby na mieste, na ktorom sa nachádza — a v okolnostiach, ktoré nezávisia len od jeho postavenia v Cirkvi či v občianskom živote, ale sú dôsledkom meniacich sa dejinných udalostí — dokázal príkladom a slovom vydávať svedectvo viery, ktorú vyznáva.

Kresťan žije vo svete plným právom, pretože je človekom. Ak dovolí, aby v jeho srdci prebýval Kristus a aby tam Kristus kraľoval, potom sa vo všetkých jeho ľudských záležitostiach bude — a to veľmi výrazne — prejavovať vykupiteľská účinnosť Pána. Nie je pritom dôležité, či jeho práca je — ako sa hovorí — vznešená alebo nízka, pretože ľudský vrchol môže byť v Božích očiach nízkosťou, a to, čo nazývame nízkym alebo skromným, môže byť kresťanským vrcholom svätosti a služby.