Zoznam bodov

Odpoveď človeka

V takomto ovzduší Božieho milosrdenstva sa odvíja život kresťana. To je prostredie, kde sa má usilovať žiť ako Božie dieťa. A aké sú najdôležitejšie prostriedky, aby sa vo svojom povolaní posilnil? Dnes upriamim tvoju pozornosť na dva, ktoré sú ako nosné piliere kresťanského života: na vnútorný život a doktrinálnu formáciu, čiže hĺbkové poznanie našej viery.

Na prvom mieste, vnútorný život. Ako málo ľudí zatiaľ toto chápe! Keď počujú hovoriť o vnútornom živote, predstavia si prítmie kostola, ak nie rovno zatuchnuté prostredie niektorých sakristií. Už vyše štvrťstoročia opakujem, že ide o niečo iné. Mám na mysli vnútorný život bežných kresťanov, ktorých obvykle stretávame v ruchu mesta alebo v prírode a ktorí, či už na ulici, pri práci, v rodine, alebo vo chvíľach rozptýlenia, upierajú svoj pohľad na Krista počas celého dňa. A čo iné by to bolo, ak nie život neustálej modlitby? Nepocítil si azda aj ty potrebu byť dušou modlitby a mať taký vzťah s Bohom, ktorý ťa dokáže zbožštiť? Toto je kresťanská viera a tak to aj vždy chápali duše modlitby: „Tento človek sa stane Bohom preto — píše Klement Alexandrijský — lebo chce to isté, čo Boh (Klement Alexandrijský, Paedagogus, 3, 1, 1, 5 (PG 8, 556))“.

Spočiatku ťa to bude stáť viac úsilia: treba sa namáhať, aby sme sa upli na Pána a ďakovali mu za konkrétne prejavy jeho otcovskej lásky k nám. Pozvoľna potom pocítiš — aj keď tu vlastne nejde o city —, ako sa Božia láska zmocňuje tvojej duše. Je to sám Kristus, ktorý nás láskyplne prenasleduje: Hľa, stojím pri dverách a klopem (Zjv 3, 20). Ako to vyzerá s tvojím životom modlitby? Nepociťuješ občas v priebehu dňa túžbu dlhšie a v pokoji sa s ním rozprávať? Nevravíš mu: „Poviem ti to neskôr, potom sa s tebou o tom porozprávam?“

Vo chvíľach zvlášť venovaných rozhovoru s Pánom sa rozširuje srdce, upevňuje vôľa, a ľudský rozum — posilnený milosťou — nadprirodzeným pohľadom prenikne do ľudských skutočností. Ako ovocie z toho vždy vzídu jasné a praktické predsavzatia: zlepšiť sa vo svojom správaní, s citlivosťou a láskou pristupovať ku všetkým ľuďom a s horlivosťou dobrého športovca sa dôkladne pustiť do kresťanského boja lásky a pokoja.

Modlitba sa stane nepretržitou ako tlkot srdca, ako tep. Bez Božej prítomnosti nie je možný kontemplatívny život a bez kontemplatívneho života len málo zaváži pracovať pre Krista, lebo ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú (Ž 127¹²⁶, 1).

Instaurare omnia in Christo (Ef 1, 10), akoby heslo dáva svätý Pavol kresťanom z Efezu; zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, a teda celý svet preniknúť Ježišovým duchom, položiť Krista do stredu všetkých záležitostí. Si exaltatus fuero a terra, omnia traham ad meipsum (Jn 12, 32); a ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetko pritiahnem k sebe. Kristus je svojím vtelením, svojou prácou v Nazarete, svojím kázaním a zázrakmi v Judei a Galilei, svojou smrťou na kríži a svojím zmŕtvychvstaním stredobodom stvorenia, Prvorodeným a Pánom všetkého tvorstva.

Poslaním nás kresťanov je ohlasovať tento Kristov kráľovský úrad, hlásať ho svojimi slovami a skutkami. Pán chce, aby jeho deti boli prítomné na všetkých križovatkách zeme. Niektorých povoláva na púšť, aby sa zriekli výdobytkov ľudskej spoločnosti, a svojím svedectvom tak pripomínali ostatným ľuďom, že Boh existuje. Iným zveruje kňazský úrad. Od veľkej väčšiny ľudí však chce, aby žili uprostred sveta a venovali sa pozemským záležitostiam. Preto by kresťania mali prinášať Krista do každého prostredia, kde sa vykonáva nejaká ľudská činnosť: do tovární, do laboratórií, na polia, do remeselníckych dielní, do ulíc veľkomiest, na horské chodníky.

V tejto súvislosti rád pripomínam Kristov rozhovor s učeníkmi idúcimi do Emauz. Ježiš kráča s týmito dvoma mužmi, ktorí už stratili takmer všetku nádej, až sa im začína zdať, že život nemá žiaden zmysel. Kristus chápe ich žiaľ, preniká do ich srdca a odhaľuje im niečo zo života, ktorý prebýva v ňom.

Keď prišli do dediny a Ježiš sa tváril, akoby chcel ísť ďalej, obaja učeníci ho zadržali a takmer donútili, aby zostal s nimi. Spoznávajú ho potom pri lámaní chleba: „Pán bol s nami“, zvolajú. Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma? (Lk 24, 32). Každý kresťan by mal sprítomňovať Krista medzi ľuďmi; mal by konať tak, aby tí, čo s ním prichádzajú do styku, pocítili bonus odor Christi (Porov. 2 Kor 2, 15), ľúbeznú Kristovu vôňu; mal by konať tak, aby bolo možné prostredníctvom skutkov učeníka odhaliť tvár Učiteľa.

Svätý Ján nám vo svojom Evanjeliu zachováva nádherné slová Panny Márie v situácii, o ktorej sme už rozjímali: na svadbe v Káne. Evanjelista nám hovorí, že Mária povedala obsluhujúcim: Urobte všetko, čo vám povie! (Jn 2, 5). A o to práve ide; viesť duše ľudí tak, aby sa postavili pred Ježiša a spýtali sa ho: Domine, quid me vis facere? (Sk 9, 6) — Pane, čo chceš, aby som urobil?

Kresťanský apoštolát — a teraz mám konkrétne na mysli apoštolát bežných kresťanov, mužov a žien, ktorí žijú rovnaký život ako ostatní ľudia — je veľkou katechézou. V rámci nej sa osobným stykom, verným a skutočným priateľstvom prebúdza u ostatných ľudí hlad po Bohu a pomáhajú sa im odhaľovať nové obzory. To všetko sa uskutočňuje s prirodzenosťou, s prostotou, ako som už spomínal, príkladom dobre prežívanej viery, láskavým slovom, ktoré je však naplnené mocou Božej pravdy.

Buďte odvážni! Veď môžete počítať s pomocou Márie, ktorá je Regina apostolorum, Kráľovná apoštolov. Panna Mária, ktorá sa nikdy neprestane správať ako naša Matka, vie svojim deťom určiť konkrétne úlohy. Tým, ktorí sa k nej utiekajú a kontemplujú jej život, Mária vždy preukáže nesmiernu priazeň tým, že ich privedie ku krížu a postaví ich tvárou v tvár príkladu Božieho Syna. A pri tejto konfrontácii, kde sa rozhoduje o kresťanskom živote, sa za nás Mária prihovára, aby náš postoj vyvrcholil zmierením mladšieho brata — teba i mňa — s jednorodeným Synom Otca.

Mnohým obráteniam, mnohým rozhodnutiam odovzdať sa službe Bohu predchádzalo stretnutie s Máriou. Božia Matka roznecovala túžbu po hľadaní, materinsky vzbudzovala nepokoj v našej duši, pobádala k zmene a k novému životu. A tak sa to urobte všetko, čo vám povie, premenilo na skutočnosť láskyplného odovzdania sa, na kresťanské povolanie, ktoré odvtedy osvecuje celý náš život.

Táto chvíľa rozhovoru s Pánom, v ktorej sme rozjímali o úcte a láske k jeho i k našej Matke, môže teda priniesť oživenie našej viery. Začína sa mesiac máj. Pán od nás chce, aby sme nepremárnili túto príležitosť rásť v jeho láske prostredníctvom stýkania sa s jeho Matkou. Aby sme jej každý deň vedeli preukazovať synovskú pozornosť — drobnými vecami, nežnými prejavmi starostlivosti —, ktoré sa stávajú veľkými dielami osobnej svätosti a apoštolátu, to jest neustáleho úsilia prispievať ku spáse, ktorú Kristus priniesol svetu.

Sancta Maria, spes nostra, ancilla Domini, sedes sapientiae, ora pro nobis! Svätá Mária, nádej naša, služobnica Pána, trón Múdrosti, oroduj za nás!

Škola modlitby

Pán vám určite umožnil odhaliť mnohé ďalšie črty vernej odpovede Najsvätejšej Panny, ktoré sa nám samy osebe ponúkajú za vzor hodný nasledovania. Sú nimi jej čistota, jej pokora, jej pevnosť, jej veľkodušnosť, jej vernosť… Chcel by som však hovoriť o jednom aspekte, ktorý zahŕňa aj tie ostatné, pretože vytvára nevyhnutné prostredie pre duchovný rast. Je to život modlitby.

Ak máme využiť milosť, ktorú nám dnes naša Matka ponúka, ak máme byť v každej chvíli schopní odpovedať na vnuknutia Ducha Svätého, pastiera našich duší, musíme byť vážne rozhodnutí stýkať sa s Bohom. Nemôžeme sa skrývať v anonymite; ak vnútorný život nie je osobným stretávaním sa s Bohom, v podstate neexistuje. Povrchnosť nie je kresťanská. Dopustiť v našom asketickom živote rutinu znamená podpísať kontemplatívnej duši úmrtný list. Boh nás hľadá každého osobne, a každý z nás musí aj osobne odpovedať: Tu som, Pane, volal si ma! (1 Sam 3, 5).

Všetci vieme, že modlitba je rozhovor s Bohom. Možno sa však niekto opýta: rozhovor, ale o čom? Nuž o čom inom, ako o Božích veciach, a o tých, čo vypĺňajú naše dni? O narodení Ježiša, o jeho putovaní po zemi, o jeho skrytom živote a o jeho kázaní, o jeho zázrakoch, o jeho vykupiteľskom utrpení, o jeho kríži a jeho zmŕtvychvstaní. A v prítomnosti Trojjediného Boha, keď je našou prostredníčkou Preblahoslavená Panna Mária, naším orodovníkom svätý Jozef, náš Otec a Pán — ktorého si tak veľmi ctím a milujem —, budeme hovoriť o svojej každodennej práci, o rodine, o našich priateľských vzťahoch, o veľkých plánoch ako aj o všedných maličkostiach.

Témy do modlitby mi poskytuje môj vlastný život. Aspoň ja to tak robím. A pohľad na životnú situáciu potom prirodzeným spôsobom vyústi do pevného a rozhodného predsavzatia zmeniť sa, polepšiť sa, byť poddajnejší voči Božej láske. Predsavzatie úprimné a konkrétne. A nesmie pritom chýbať ani prosba, naliehavá no súčasne plná dôvery, aby nás Duch Svätý neopúšťal, lebo veď Ty, Bože, si moje útočište (Ž 42, 2).

Sme bežní kresťania a pracujeme v najrôznejších profesiách, všetka naša činnosť prebieha zabehaným tempom, všetko sa rozvíja predvídateľným spôsobom. Dni sa nám zdajú byť rovnaké, niekedy dokonca monotónne… Nuž áno; lenže tento spôsob života, zdanlivo taký všedný, má svoju božskú hodnotu, je niečím, čo Boha zaujíma, pretože Kristus sa chcel vteliť do našich záležitosti a zvnútra oživovať aj tie najmenej významné činnosti.

Táto myšlienka je nadprirodzenou, jasnou a neomylnou skutočnosťou; nie je to nejaká utešujúca úvaha na povzbudenie tých nás, ktorí nedokážeme zapísať svoje mená do zlatej knihy histórie. Krista zaujíma práve tá práca, ktorú máme vykonávať — či už je to raz alebo tisíckrát — v kancelárii, v továrni, v dielni, v škole, na poli, pri fyzickom alebo duševnom povolaní. Zaujíma ho tiež naša skrytá obeta, keď napríklad nevylievame žlč z našej zlej nálady na ostatných.

Vráťte sa k týmto myšlienkam vo svojej modlitbe a využite túto príležitosť na to, aby ste Ježišovi povedali, že ho zbožňujete, že budete kontemplatívnymi dušami uprostred sveta, v pouličnom ruchu, všade. To je prvá lekcia v škole dôverného vzťahu s Ježišom. V tejto škole je najlepšou učiteľkou Mária, pretože Božia Matka si vždy zachovávala postoj viery a nadprirodzeného pohľadu na všetko, čo sa okolo nej dialo: zachovávala všetky slová vo svojom srdci (Lk 2, 51).

Prosme dnes Svätú Pannu Máriu, aby z nás urobila kontemplatívne duše, aby nás naučila rozoznávať tie neustále volania, akými Pán klope na dvere nášho srdca. Prosme ju: ty si priniesla na svet Ježiša, ktorý nám zjavuje lásku nášho Boha Otca; pomôž nám nachádzať ho v záležitostiach každého dňa; pohni náš rozum a vôľu, aby sme boli schopní počúvať Boží hlas, podnet milosti.