Zoznam bodov

Mlč. Nebuď detinský; nebuď karikatúrou dieťaťa, klebetníkom, štváčom, malým donášačom. Svojimi výmyslami a táraninami si ochladil lásku; vykonal si tú najhoršiu prácu. A ak si svojimi zlými rečami otriasol pevnými múrmi vytrvalosti iných, tvoja vlastná vytrvalosť prestane byť Božou milosťou, pretože sa stala zradným nástrojom nepriateľa.

Prečo pri posudzovaní druhých vkladáš do svojich kritických úvah horkosť vlastných zlyhaní?

Nikdy nepoužívaj svojho kritického ducha - aj keď pritom nemáš žiadne zlé úmysly - keď ide o apoštolát alebo o tvojich bratov. Prepáč, že ti to hovorím, ale záľuba v kritike môže narobiť vo vašom nadprirodzenom diele veľké škody. Pretože keď neoprávnene posudzuješ prácu druhých — hoci aj s tými najlepšími pohnútkami, ktoré ti uznávam — nerobíš tým nič kladného a svojím príkladom pasivity zdržuješ ostatných v napredovaní.

Ustarostene sa pýtaš: „Čo mám teda robiť s týmto kritickým duchom, ktorý je podstatou mojej povahy?“ Počúvaj, upokojím ťa: vezmi si pero a papier, napíš naň jasne a s dôverou, ale stručne, body, ktoré ťa znepokojujú. Odovzdaj tento papier svojmu predstavenému a viac na to nemysli. On ako vedúci má milosť postavenia a tvoje poznámky si buď odloží, alebo ich hodí do koša. A pre teba, keďže tvoj kritický duch sa neprejavuje zlomyseľnými zádrapkami, ale vychádza z ušľachtilých pohnútok, to vyjde narovnako.

Pracuj. — Keď spoznáš zodpovednosť profesionálnej práce, zlepší sa aj tvoj duševný život: staneš sa mužnejším, pretože sa zbavíš „nespratného ducha“, ktorý ťa umára.

Nikdy si o nikom nemysli nič zlé - ani keby ti na to jeho reči alebo správanie dávali rozumný dôvod.

Nekritizuj: keď nemôžeš pochváliť, mlč.

Nikdy nehovor zle o svojom bratovi, aj keby si mal na to dostatočný dôvod. — Zájdi najskôr pred Svätostánok a potom choď ku kňazovi, svojmu otcovi, a zver sa mu so všetkým, čo ťa trápi. — A už nikomu inému.

Klebety sú ako nákaza, ktorá poškvrňuje a ochromuje apoštolát. Sú protikladom kresťanskej lásky, plytvajú energiou, berú pokoj a ničia spojenie s Bohom.

Keď si sám taký slabý, prečo ťa udivuje, že aj iní majú svoje slabosti?

Keď som videl, ako mnohí nakladajú so svojimi životmi - celými svojimi životmi! (klebety, klebety, klebety so všetkými ich následkami), pripadá mi ticho ešte potrebnejšie a milšie. — A dobre chápem, Pane, prečo budeš žiadať, aby sme sa zodpovedali z každého daromného slova.

Je ľahšie povedať ako urobiť. — Ty… s tvojím ostrým jazykom — ostrejším ako britva — pokúsil si sa niekedy, hoci aj náhodou, urobiť „dobre“ to, čo iní podľa tvojej „autoritatívnej“ mienky robia menej dobre?

Hovorí sa tomu šomranie, ohováranie, osočovanie, klebety, vyvolávanie pohoršenia, intrigovanie… podlosť?… surovosť? — Ťažko sa dá vyhnúť tomu, aby „posudky“ samozvaných kritikov neskĺzli na úroveň „klebiet starých dievok.“