Zoznam bodov

Plačeš? Nehanbi sa za to. Plač - áno, aj muži plačú, tak ako ty, v samote a pred Bohom. V noci, hovorí kráľ Dávid, slzami zmáčam svoje lôžko. Týmito horúcimi a mužnými slzami môžeš očistiť svoju minulosť a dať svojmu súčasnému životu nadprirodzenú náplň.

Ako nesmierne veľa dlžím Bohu za to, že som kresťan! Keď som si uvedomil, koľko možností odvďačiť sa a splatiť tento dlh som premrhal, rozplakal som sa bolesťou lásky. „Mea culpa!“ Je správne, že uznávaš svoje dlhy, avšak nezabúdaj, ako sa splácajú: slzami …a skutkami.

Bolesť z lásky. Pretože je dobrý. Pretože je tvoj priateľ, ktorý dal za teba život. Pretože všetko dobré, čo máš, je Jeho. Pretože si ho tak veľmi urazil… Pretože ti odpustil… On!… Tebe!… Plač, syn môj, bolesťou Lásky.

Samota Márie. Sama! — Plače opustená.

Mali by sme — ty aj ja — zostať s našou Paňou a plakať s ňou, pretože Ježiš bol pribitý na kríž klincami našich hriechov.

Ako len plakal pri oltári istý mladý svätý kňaz, ktorý si vyslúžil mučeníctvo, keď si spomenul na dušu, ktorá prišla prijať Krista v stave smrteľného hriechu!

— Máš aj ty taký zmysel pre zadosťučinenie?

Keby si konal podľa podnetov, ktoré cítiš vo svojom srdci a podľa rád, ktoré ti dáva tvoj rozum, neprestajne by si ležal na zemi s tvárou v prachu, zmeravený ako špinavý, škaredý a opovrhnutia hodný červ… pred tým Bohom, ktorý od teba toľko znáša!

Otče, ako môžete zniesť toľkú špinu? opýtal si sa ma po kajúcnej spovedi.

— Mlčky som si pomyslel, že keď ťa tvoja pokora privádza k takémuto pocitu — že je to špina, hromada špiny — potom ešte môžeme obrátiť celú tvoju úbohosť na niečo skutočne veľké.