Zoznam bodov

Pravdivosť a spravodlivosť

Prirodzené ľudské cnosti od nás vyžadujú vytrvalé úsilie, pretože nie je ľahké byť dlhodobo čestný v situáciách, ktoré sa zdajú byť ohrozením osobnej bezpečnosti človeka. Pozrite sa len na čistú a hladkú plochu pravdivosti: Naozaj už vyšla z módy? Zvíťazila s konečnou platnosťou koncepcia kompromisu, osládzanie horkých piluliek a prikrášľovanie nepríjemnej pravdy? Ľudia sa pravdy boja. Preto sa utiekajú k trápnym výhovorkám a tvrdia, že už aj tak nikto pravdivo nežije a pravdu nevraví, a že všetci sa uchyľujú k pretvárke a lži.

Našťastie, nie je to tak. Existuje mnoho ľudí — kresťanov i nekresťanov — odhodlaných za pravdu obetovať svoju česť i svoju povesť, ktorí sa nesnažia za každú cenu hľadať slnko, ktoré hreje viac ausilovať sa o priazeň tých, čo sú práve pri kormidle. A pretože milujú úprimnosť, vedia si priznať chybu, keď zistia, že sa pomýlili. Nič nenapraví ten, kto začne klamať, ten, čo urobil z pravdy iba zvučné slovo, len aby ním zakryl svoj oportunizmus.

Iste je vám jasné, že človek prehnitý zmyselnosťou nemôže duchovne rásť; je neschopný čohokoľvek dobrého, je to mrzák, zmietajúci sa na zemi ako nejaká handra. Videli ste niekedy pacientov s progresívnou paralýzou, čo sa už nemôžu hýbať a dokonca ani vstať? Niekedy už ani nepohnú hlavou. To isté sa v nadprirodzenej rovine deje s tými, čo nie sú pokorní a čo sa zbabelo oddali zmyselnosti. Nič nevidia, nič nepočujú, nič nechápu. Sú ochromení a akoby pomätení. Každý jeden z nás by mal vzývať Pána i Matku Božiu a prosiť, aby nám udelili dar pokory a rozhodnutie zbožne využívať božský liek spovede. Nedovoľte, aby sa vo vašej duši zahniezdilo čo i len malé ohnisko hniloby. Hovorte. Keď voda tečie, je čistá; keď stojí, vytvorí kaluž plnú odpornej špiny a pitná voda sa premení na semenisko všelijakej hávede.

To, že čistota je možná a že je prameňom radosti, viete rovnako dobre ako ja. Takisto viete, že z času na čas si vyžaduje, aby človek trochu zabojoval. Opäť sa započúvajme do slov sv. Pavla: „Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom; ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohto tela smrti?“ (Rim 7, 22—24). Aj ty tak môžeš kričať, ak to potrebuješ, no na druhej strane nepreháňajme: sufficit tibi gratia mea (2 Kor 12, 9), stačí ti moja milosť, odpovie nám náš Pán.

Občas som si všimol, ako športovcovi žiaria oči pred prekážkou, ktorú by mal zdolať. Aké veľké víťazstvo ho čaká! Dívajte sa, ako zvláda prekážky! Práve tak nás pozoruje Boh, náš Pán a so záľubou sa pozerá, ako bojujeme. Zakaždým budeme víťazmi, pretože on nám nikdy neodmietne svoju všemocnú milosť. A tak nevadí, že musíme bojovať, lebo on nás neopustí.

Je to boj, ale nie rezignácia; radostne súhlasíme, radi a slobodne sa odovzdávame. Tvoje správanie by sa nemalo obmedziť na jednoduché vyhýbanie sa pádu či príležitosti na hriech. Nemalo by sa v žiadnom prípade redukovať na obyčajné chladné a vykalkulované popieranie. Vieš predsa, že čistota je cnosť a ako taká musí rásť a zdokonaľovať sa?! Znovu vravím, že nestačí byť iba zdržanlivým. Musíme žiť čisto a hrdinsky sa o to usilovať. Tento postoj znamená pozitívne konanie, keď s radosťou prijímame Božie požiadavky: praebe, fili mi, cor tuum mihi et oculi tui vias meas custodiant (Prís 23, 26), daj mi, syn môj, svoje srdce a bár by tvoje oči nachádzali v mojich cestách záľubu!

A teraz sa ťa pýtam: ako sa pozeráš na tento boj ty? Dobre vieš, že zápas, ak je vedený od začiatku, je už vybojovaný. Odíď od nebezpečenstva okamžite, hneď ako spozoruješ prvé iskierky vášne a možno ešte skôr. Navyše sa choď ihneď pozhovárať s tým, kto vedie tvoju dušu; čo najskôr, ak je to možné, lebo ak otvoríte svoje srdce dokorán, v boji zvíťazíte. Stačia jeden — dva skutky a už je z toho návyk, sklon, zvyk. Preto je treba bojovať, aby sme dosiahli návyk cnosti, návyk sebazáporu a neodmietli hlúpo Lásku všetkých Lások.

Rozjímajte nad radou, ktorú dáva sv. Pavol Timotejovi: te ipsum castum custodi (1 Tim 5, 22), zachovaj sa čistý, aby sme i my sami neustále bdeli a boli pripravení chrániť tento poklad, ktorý nám Boh zveril. Koľkých ľudí som počas svojho života počul zvolať: keby som s tým bol prestal hneď na začiatku! A vraveli to plní zármutku a zahanbenia.

Ako sa modliť

Ako sa máme modliť? Odvažujem sa tvrdiť, a nebojím sa, že by som sa zmýlil, že existuje mnoho, nekonečne mnoho spôsobov, ako sa modliť. No ja by som si pre vás prial skutočnú modlitbu Božích detí, a nie len slovné cvičenia pokrytcov, ktorí by si mali vypočuť Ježišove slová: „Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva“ (Mt 7, 21). Tí, čo jednajú z pokrytectva, možno dosiahnu „ zvuk modlitby — píše sv. Augustín — ale nie jej hlas, pretože v nej chýba život “ (Sv. Augustín, Enarrationes in Psalmos, 139, 10 (PL 37, 1809) a snaha plniť vôľu Otca. Nech je naše volanie „Pane“ spojené s účinnou túžbou uskutočňovať vnútorné podnety, ktoré v našej duši vzbudzuje Duch Svätý.

Usilujme sa o to, aby na našej strane nebol ani tieň dvojakosti. Prvým predpokladom na vykynoženie zla, ktoré Pán tak tvrdo odsudzuje, je snaha vypestovať si jasný, stály a trvalý odpor k hriechu. Mali by sme tiež veľmi silno a úprimne — rozumom i srdcom — pociťovať hrôzu zo smrteľného hriechu. No zároveň by však mal byť v našej duši hlboko zakorenený odpor k akémukoľvek ľahkému hriechu, k akýmkoľvek kompromisom, ktoré nás síce nezbavujú Božej milosti, no oslabujú cesty, ktorými k nám prichádza.