Zoznam bodov

Snáď si niekto pomyslí, že som naivný. Nevadí. Aj keď ma budú považovať za hlupáka, pretože ešte stále verím v lásku, ubezpečujem vás, že v ňu budem veriť navždy. A dokiaľ mi Kristus dopraje života, budem sa ako jeho kňaz usilovať o jednotu a pokoj medzi tými, ktorí sú si ako deti jedného Boha Otca bratmi; budem sa snažiť o to, aby celé ľudstvo spelo k vzájomnému porozumeniu a aby všetci zdieľali rovnaký ideál: ideál viery!

Obráťme sa na Svätú Máriu, Pannu múdru a vernú, a na svätého Jozefa, jej ženícha, dokonalý vzor spravodlivého človeka (Porov. Mt 1, 19). Oni, ktorí v prítomnosti Ježiša, Božieho Syna, žili cnosti, o ktorých sme rozjímali, nám vyprosia milosť, aby sa tieto cnosti pevne zakorenili aj v našich srdciach, aby sme sa v každom okamihu rozhodli konať ako dobrí učeníci nášho Majstra: rozvážne, spravodlivo a plní lásky.

S pohľadom upretým k nebu

Je potrebné rásť v nádeji, lebo tak sa upevní aj naša viera, ktorá je základomtoho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme (Hebr 11, 1). Mali by sme rásť v tejto cnosti, čo znamená prosiť Pána, aby v nás rozhojnil svoju lásku, pretože skutočne dúfať môžeme iba v to, čo zo všetkých síl milujeme. A milovať Pána stojí za to. Viete rovnako dobre ako ja, že zamilovaný človek sa odovzdáva s istotou a úplne, v nádhernej súhre sŕdc, ktoré ako jedno bijú vo vzájomnej zhode. Aká teda bude Božia láska? Neviete, že Kristus zomrel za každého z nás? Áno, pre naše malé, úbohé srdce sa Ježiš obetoval, aby ho spasil.

Pán nám často vraví o odmene, ktorú nám získal svojou smrťou a vzkriesením. „Ja vám idem pripraviť miesto. Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja“ (Jn 14, 2—3). Cieľom našej pozemskej cesty je nebo. Ježiš Kristus nás predišiel a tam v spoločenstve so svätou Pannou a svätým Jozefom — ktorého tak veľmi uctievam — s anjelmi a svätými čaká na náš príchod.

Nikdy nechýbali odpadlíci, ktorí — aj v čase apoštolov — sa snažili vziať kresťanom nádej. „Ak sa hlása, že Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, akože niektorí z vás hovoria, že zmŕtvychvstania niet? Veď ak niet zmŕtvychvstania, nebol ani Kristus vzkriesený. Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj naša viera“ (1 Kor 15, 12—14). Božský základ našej cesty — Ježiš, cesta, pravda a život (Porov. Jn 14, 6) — je bezpečnou zárukou, že skončí vo večnom šťastí, ak sa len od neho neodlúčime.

Znovu vravím, že jestvuje tisíc spôsobov, ako sa modliť. Božie deti nepotrebujú dopredu nalinkovanú a umelú metódu na to, aby mohli hovoriť so svojím Otcom. Láska je vynaliezavá a dôvtipná, a ak milujeme, budeme schopní objaviť vlastné dôverné spôsoby, ktoré nás privedú k nikdy sa nekončiacemu dialógu s Pánom.

Dá Boh, že toto všetko, o čom sme dnes rozjímali, sa nepreženie nad našou dušou ako letná búrka, pri ktorej spadne pár kvapiek, potom vyjde slnko a opäť je sucho. Táto Božia vlaha sa musí ustáliť, preniknúť až ku koreňom a vydať plody cností. Tak prežijeme svoj život — dni práce a modlitby — v Otcovej prítomnosti. Keď budeme ochabovať, utiekajme sa k láske Panny Márie, učiteľky modlitby; a k svätému Jozefovi, nášmu Otcovi a Pánovi, ktorého si toľko ctíme a ktorý bol na tomto svete v najdôvernejšom styku s Božou Matkou a s jej Božským synom. Oni predložia našu slabosť Ježišovi a ten ju premení na silu.