Zoznam bodov

Od včasného rána

„Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice.“ (Mt 20, 1). Iste ten príbeh už poznáte: onen človek sa niekoľkokrát počas dňa vracia na námestie, aby najal robotníkov: jedni boli povolaní zavčas rána, iní až navečer.

Všetci dostávajú denár: „ Mzdu, ktorú som ti sľúbil, to znamená môj obraz a podobu. Na denári je totiž vyrazená podobizeň kráľa. “ (Sv. Hieronym, Commentariorum in Matthaeum libri, 3, 20 (PL 26, 147). Také je Božie milosrdenstvo, volajúce každého podľa jeho osobných okolností, pretože chce, aby boli všetci ľudia spasení (1 Tim 2, 4). No my sme sa narodili ako kresťania, boli sme vychovaní vo viere a Pán si nás veľmi jasne vyvolil. Taká je skutočnosť. Keď sa teda budete cítiť volaní, aby ste odpovedali, hoci by to bolo i v poslednej hodine, ostanete vari na námestí a budete sa tam opaľovať ako tí robotníci, čo mali času nazvyš?

My by sme nemali mať času nazvyš, ani sekundu, a to nepreháňam. Práce je dosť; svet je veľký a v ňom milióny ľudí, ktorí ešte nepočuli o Kristovom učení. Obraciam sa preto na každého jedného z vás: ak ti zvyšuje čas, popremýšľaj trochu. Je totiž dosť možné, že žiješ vlažne, alebo že si v nadprirodzenom zmysle mrzák. Nehýbeš sa, stojíš, si neplodný, nerozvíjaš všetko to dobré, čo by si mal odovzdávať tým, čo sú okolo teba, v tvojom prostredí, v tvojej práci, v tvojej rodine.

Keď budeme v duchovnom zmysle rozjímať nad textom sv. Pavla, pochopíme, že nemáme inú možnosť ako pracovať v službe všetkým dušiam. Čokoľvek iného by bolo sebectvom. Ak sa s pokorou zamyslíme nad svojím životom, jasne uvidíme, že Pán nám okrem milosti viery dal aj isté nadanie a určité dobré vlastnosti. Nikto z nás nie je nikoho kópiou: Náš Otec nás stvoril po jednom a medzi svoje deti rozdelil množstvo rozličných dobier. Toto nadanie a kvality máme dať do služieb všetkým a Božie dary použiť ako nástroje, ktoré pomôžu ostatným nájsť Krista.

Nemyslite si, že dané úsilie je len akousi ozdobou okrášľujúcou náš kresťanský život. Ak sa kvas nepoužíva, splesnie. Hoci sa môže stratiť v ceste, ktoré nakyprí, rovnako môže zmiznúť pri stavbe pomníka neužitočnosti a sebectvu. Nerobíme Bohu láskavosť, keď ho dávame poznať aj iným: „veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť; to je moja povinnosť — z Kristovho príkazu — a beda mi, keby som evanjelium nehlásal“ (1 Kor 9, 16).

Existuje jedna ľudská i nadprirodzená schopnosť, o ktorej neprestajne kážem a ktorú náš Otec Boh vkladá do rúk svojim deťom: Je to schopnosť mať účasť na Kristovom vykupiteľskom diele. Napĺňa ma radosťou, keď toto učenie nachádzam aj v textoch Cirkevných otcov. Svätý Gregor Veľký píše: „ Kresťania odstraňujú hady, keď nabádaním k dobrému vykoreňujú zlo zo sŕdc druhých ľudí… Používame vkladanie rúk na chorých, keď si všimneme, že náš blížny poľavuje v konaní dobra; ponúkneme mu najrozmanitejším spôsobom pomoc a posilníme ho vlastným príkladom. Tieto zázraky sú o to väčšie, že k nim dochádza v duchovnej oblasti, že prinášajú život nie telu, ale duši. Takisto aj vy, ak budete mať vieru, budete s Božou pomocou také zázraky konať “ (Sv. Gregor Veľký, Homiliae in Evangelia, 29, 4 (PL 76, 1215—1216).

Boh chce, aby boli všetci spasení. To je výzva, no je to i zodpovednosť, ktorá závisí od každého z nás. Cirkev nie je útočiskom pre niekoľkých privilegovaných. „ Vari je Cirkvou iba nepatrná čiastočka zeme? Cirkvou je celý svet “ (Sv. Augustín, Enarrationes in Psalmos, 21, 2, 26 (PL 36, 177). To vraví sv. Augustín a dodáva: „ Kamkoľvek pôjdeš, nájdeš tam Krista. Dostal si do dedičstva všetky končiny zeme, poď, vládni nad nimi so mnou “ (Sv. Augustín, Enarrationes in Psalmos, 21, 2, 30 (PL 36, 180). Spomínate si, ako to bolo s tými sieťami? Boli plné, až pretekali, viac rýb sa do nich už nevošlo. Boh túžobne čaká, že sa jeho dom naplní (Porov. Lk 14, 23), je to Otec a má rád svoje deti pri sebe.