Zoznam bodov

Spomeňte si na podobenstvo o talentoch. Sluha, ktorý dostal jeden talent, ho tak ako jeho kolegovia mohol dobre využiť a postarať sa, aby priniesol úžitok, zúročiac pritom schopnosti, ktoré mal. A nad čím uvažuje? Starosti mu robí strach, že oň príde. Dobre. Ale potom? Zahrabe ho! (Mt 25, 18). A tak talent neprinesie žiaden úžitok.

Nezabudnime na tento prípad chorobného strachu čestne využiť schopnosť pracovať, inteligenciu, vôľu, celého človeka. Zakopem talent do zeme, vraví si nešťastník, no moja sloboda zostane v bezpečí. Nie. Sloboda sa zdegradovala na niečo veľmi hmotného, na niečo suchého a vyprahnutého. Rozhodol sa a vybral si, pretože nemal inú možnosť ako urobiť to, no zvolil si zle.

Nie je nič falošnejšieho, ako keď kladieme slobodu do rozporu s odovzdanosťou, pretože odovzdanosť vyvstáva práve ako dôsledok slobody. Keď sa matka obetuje z lásky k deťom, vybrala si a v miere tejto lásky sa prejaví aj jej sloboda. Ak je táto láska veľká, sloboda bude plodná a dobro detí bude pochádzať z nej, z tejto požehnanej skutočnosti, predpokladajúcej odovzdanosť — a bude pochádzať z tej požehnanej odovzdanosti, ktorá je vlastne slobodou.

Od včasného rána

„Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice.“ (Mt 20, 1). Iste ten príbeh už poznáte: onen človek sa niekoľkokrát počas dňa vracia na námestie, aby najal robotníkov: jedni boli povolaní zavčas rána, iní až navečer.

Všetci dostávajú denár: „ Mzdu, ktorú som ti sľúbil, to znamená môj obraz a podobu. Na denári je totiž vyrazená podobizeň kráľa. “ (Sv. Hieronym, Commentariorum in Matthaeum libri, 3, 20 (PL 26, 147). Také je Božie milosrdenstvo, volajúce každého podľa jeho osobných okolností, pretože chce, aby boli všetci ľudia spasení (1 Tim 2, 4). No my sme sa narodili ako kresťania, boli sme vychovaní vo viere a Pán si nás veľmi jasne vyvolil. Taká je skutočnosť. Keď sa teda budete cítiť volaní, aby ste odpovedali, hoci by to bolo i v poslednej hodine, ostanete vari na námestí a budete sa tam opaľovať ako tí robotníci, čo mali času nazvyš?

My by sme nemali mať času nazvyš, ani sekundu, a to nepreháňam. Práce je dosť; svet je veľký a v ňom milióny ľudí, ktorí ešte nepočuli o Kristovom učení. Obraciam sa preto na každého jedného z vás: ak ti zvyšuje čas, popremýšľaj trochu. Je totiž dosť možné, že žiješ vlažne, alebo že si v nadprirodzenom zmysle mrzák. Nehýbeš sa, stojíš, si neplodný, nerozvíjaš všetko to dobré, čo by si mal odovzdávať tým, čo sú okolo teba, v tvojom prostredí, v tvojej práci, v tvojej rodine.

Pracovať pre Boha

Zamyslime sa teraz nad podobenstvom o človeku, ktorý sa chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok (Mt 25, 14).Každému z nich zveril inú čiastku, aby ju spravoval v jeho neprítomnosti. Myslím, že bude veľmi vhodné sústrediť sa na konanie toho, ktorý dostal jeden talent. V našom kraji sa spôsobu, akým sa zachoval, vraví prefíkanosť. Svojím málo rozvinutým rozumom popremýšľa a pouvažujea napokon sa rozhodne: … „šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl“ (Mt 25, 18).

Aké zamestnanie si asi potom zvolí tento človek, keď zakopal pracovný nástroj? Nezodpovedne a vedený pohodlnosťou sa rozhodol vrátiť iba to, čo mu bolo zverené. Bude márniť minúty, hodiny, dni, mesiace, roky, celý život! Ostatní sa snažia, obchodujú, veľkomyseľne sa starajú, aby získali viac, ako dostali: a je to spravodlivý zisk, pretože odporúčanie bolo jasné: negotiamini dum venio (Lk 19, 13): hospodárte, aby ste mali zisk, až pokým sa Pán nevráti. Tento však nie, tento svoj život znehodnotil.

Aké smutné je žiť a za zamestnanie mať márnenie času, ktorý je Božím pokladom! Na ospravedlnenie takého počínania neexistuje žiadna výhovorka.

„ Nech nikto nevraví: mám iba jeden talent, nemôžem nič dosiahnuť. Aj s jedným talentom môžeš vykonať záslužnú prácu “ (Sv. Ján Zlatoústy, In Matthaeum Homiliae, 78, 3 (PG 58, 714). Aké poľutovaniahodné je nevyťažiť prospech, nezužitkovať všetky schopnosti — či už ich je málo alebo veľa, ktoré dal Boh človeku, aby sa venoval službe ľuďom a spoločnosti!

Ak kresťan márni svoj čas na zemi, hrozí mu nebezpečenstvo, že si premárni aj svoje nebo, keď sa zo sebectva utiahne do ústrania, keď sa ukryje a o nič sa nestará. Ten, čo miluje Boha, nielenže odovzdá všetko, čo má a čím je, do služby Kristovi, ale dá aj sám seba. Nevidí svoje ja prízemným pohľadom v zdraví, v mene, v kariére.

Moje, moje, moje…, myslia, hovoria a konajú podľa toho mnohí. Aké odporné! Sv. Hieronym píše, že „ to, čo je napísané: bezbožne vymýšľať výmysly (Ž 140, 4), skutočne robia ľudia, ktorí k hriechu pýchy pridávajú ešte lenivosť a ľahostajnosť “ (Sv. Hieronym, Commentariorum in Matthaeum libri, 4, 25 (PL 26, 195).

Je to zvlášť pýcha, ktorá neustále omieľa to moje, moje, moje… Neresť, ktorá zmení človeka na neužitočného tvora, ktorá ničí túžbu pracovať pre Boha, ktorá ho vedie k márneniu času. Nestrácaj účinnosť, potláčaj svoje sebectvo. Tvoj život pre teba? Tvoj život pre Boha, a skrze lásku k Pánovi pre dobro všetkých ľudí. Vykop ten talent! Rob všetko preto, aby priniesol úžitok, a v tomto nadprirodzenom obchodovaní pocítiš radosť a pochopíš, že nezáleží na tom, ak výsledkom nie je úchvatné dielo, ktoré môžu ľudia obdivovať. Podstatné je odovzdať všetko, čo máme a čím sme a usilovať sa o to, aby talent prinášal úžitok a aby sme ustavične vydávali dobré plody.

Boh nám možno dopraje ešte jeden rok navyše, aby sme mu slúžili. Nerozmýšľaj ani nad piatimi, dokonca ani nad dvoma. Sústreď sa iba na tento jediný, ktorý sa začal: aby sme ho odovzdali, a nie zakopali do zeme. To by malo byť naším rozhodnutím.