Zoznam bodov

Dôležitosť boja

Musím vás upozorniť na jednu nástrahu, ktorú neváha satan použiť — ten si totiž nikdy neberie dovolenku — aby nás obral o pokoj. Možno sa k nám v nejakej chvíli votrie pochybnosť či pokušenie myslieť si, že žalostne zaostávame, namiesto toho, aby sme postupovali vpred, alebo že sotva robíme nejaké pokroky; dokonca v nás môže zosilnieť presvedčenie, že aj napriek snahe sa iba zhoršujeme. Chcel by som vás preto uistiť, že tento pesimistický úsudok obvykle odráža len nejakú falošnú ilúziu, klam, ktorý je treba odmietnuť. Zvykne sa tak stávať v období, keď je duša pozornejšia, svedomie citlivejšie, láska náročnejšia; alebo vtedy, keď nás milosť osvecuje intenzívnejšie a do očí nám potom bijú také maličkosti, ktoré by v tieni vôbec nebolo vidno. Nech je ako chce, mali by sme tieto znepokojujúce myšlienky pozorne preskúmať, pretože Pán od nás svojím svetlom žiada buď viac pokory, alebo viac veľkorysosti. Spomeňte si, že Božia Prozreteľnosť nás sprevádza neustále a nešetrí svojou pomocou — malými i veľkými zázrakmi — aby svoje deti viedla stále vyššie.

Militia est vita hominis super terram, et sicut dies mercenarii, dies eius (Jób 7, 1), je vojnou život človeka na zemi a jeho dni dňami nádenníka. Nik neunikne tomuto imperatívu, ani lenivci, ktorí to nechcú vziať na vedomie; utekajú z Kristových rád a snažia sa inde uspokojiť svoju záhaľčivosť, svoju márnivosť, svoje nízke ambície, a stávajú sa tak otrokmi svojich rozmarov.

Ak je teda stav boja pre ľudí prirodzený, snažme sa potom húževnato si plniť svoje povinnosti, modlime sa a pracujme s dobrou vôľou a správnym úmyslom, s pohľadom upretým na to, čo chce Boh. Naplnia sa naše túžby po Láske a na ceste ku svätosti budeme robiť pokroky, aj keby sme ku koncu dňa zistili, že nám chýba ujsť ešte veľký kus.

Obnovujte každé ráno svojim rozhodným serviam! — budem ti slúžiť, Pane! úmysel neustupovať, predsavzatie nenechať sa premôcť lenivosťou či ľahostajnosťou a svojim záväzkom čeliť s väčšou nádejou a väčším optimizmom, s presvedčením, že ak aj z nejakej potýčky vyjdeme porazení, túto porážku budeme môcť prekonať úkonom úprimnej lásky.

Začneme s ústnymi modlitbami, ktoré mnohí z nás opakujú už od detstva. Sú to úprimné a prosté vety, adresované Bohu a jeho Matke — našej Matke. Ešte stále každý deň, nielen občas a zo zvyku, ráno a večer obnovujem svoje odovzdanie sa, ktoré ma naučili moji rodičia: Pani moja a Matka moja, celý sa ti ponúkam. A na dôkaz svojej synovskej lásky ti v tento deň zasväcujem svoje oči, svoje uši, svoj jazyk, svoje srdce… Nie je to — svojím spôsobom — počiatok kontemplácie, zreteľný prejav dôvernej odovzdanosti? Čo si pri stretnutí vravia tí, ktorí sa majú radi? Ako sa správajú? Odovzdávajú sa, celou svojou bytosťou, so všetkým, čo majú, osobe, ktorú milujú.

Najskôr začneme jednou strelnou modlitbou, potom pridáme ďalšiu a ďalšiu… až sa nám bude naša vrúcnosť zdať nedostačujúca, pretože slová už nestačia… a nastane dôverné prebývanie v Božej prítomnosti, neprestajné a neunavujúce nazeranie na Boha. Žijeme potom ako zajatci, ako uväznení. A zatiaľ čo sa aj napriek našim chybám a nedostatkom snažíme čo najdokonalejšie vykonávať povinnosti svojho stavu a povolania, duša túži po tom, aby sa oslobodila. Je priťahovaná k Bohu ako železo k magnetu; začíname milovať Ježiša oveľa účinnejšie, so sladkým úžasom.