Zoznam bodov

Životný plán

Keď budeme uvažovať o tom, aká je a aká by mala byť naša zbožnosť; a v akých konkrétnych bodoch by sa mal zlepšiť náš osobný vzťah k Bohu; potom — ak ste ma správne pochopili — iste zavrhnete pokušenie predstavovať si neprekonateľné hrdinské činy, pretože ste si už určite uvedomili, že Pán sa uspokojí, keď mu ponúkneme naše malé, zato však neustále dôkazy lásky.

Snaž sa vytrvalo dodržiavať určitý životný plán: niekoľko minút rozjímavej modlitby, účasť na Svätej omši — ak môžeš, denne — a časté Sväté prijímanie. Pravidelne prichádzať ku Sviatosti zmierenia, hoci ťa tvoje svedomie neobviňuje zo smrteľného hriechu; návšteva Ježiša vo Svätostánku; modlitba a rozjímanie nad tajomstvami Svätého ruženca a mnoho iných úžasných spôsobov, ktoré poznáš, alebo ktoré sa môžeš naučiť.

Nemali by sme ich však premeniť na strnulé normy, tesné škatuľky; naopak, to všetko by malo predstavovať pružný denný plán, prispôsobený postaveniu človeka, ktorý žije medzi ľuďmi, ktorý intenzívne pracuje a má svoje spoločenské povinnosti a vzťahy, ktoré by nemal zanedbávať; pretože tam pokračuje tvoje stretávanie sa s Bohom. Tvoj životný plán by mal byť ako gumená rukavica, ktorá sa dokonale prispôsobí ruke, na ktorej je navlečená.

Taktiež nezabúdaj, že dôležité nie je vykonávať veľa vecí, a veľkoryso sa obmedz na tie, ktoré môžeš splniť každý deň, či už sa ti chce alebo nie. A takmer bez toho, že by si si to uvedomoval, ťa tento spôsob života privedie ku kontemplatívnej modlitbe. Zo srdca ti bude tryskať stále viac úkonov lásky, strelných modlitieb, úkonov vďaky a zadosťučinenia, duchovných svätých prijímaní. A to všetko pri plnení tvojich povinností: pri telefonovaní, pri nastupovaní do dopravného prostriedku, pri zatváraní alebo otváraní dverí, keď pôjdeš okolo kostola, pri začínaní nejakej novej práce, počas jej vykonávania a po jej skončení — o všetkom budeš rozprávať svojmu Bohu Otcovi.

Oprite sa o to, že ste Božie deti. Boh je nežný, láskyplný Otec. Nazývaj ho otcom mnohokrát za deň a povedz mu — sám, vo svojom srdci — že ho máš rád, že ho miluješ, že sa cítiš hrdý a silný, pretože si jeho synom. Predpokladá to naozajstný program vnútorného života, usmerňovaný tvojimi prejavmi zbožnosti voči Nemu — stačí ich málo, ale musia byť vytrvalé — a ktoré ti pomôžu cítiť sa a správať sa ako dobré dieťa.

Avšak ešte predtým cítim potrebu upozorniť ťa na nebezpečenstvo rutiny, skutočného hrobu zbožnosti. Často býva zamaskovaná snahou konať dôležité činy a človek pritom pokojne zanedbáva svoje každodenné povinnosti. Keď také nutkanie pocítiš, úprimne sa obráť k Pánovi a popremýšľaj, či ťa náhodou neomrzelo bojovať stále s tým istým, lebo si nehľadal Boha; zamysli sa, či nepoklesla tvoja vytrvalosť v práci, pretože si nemal dostatok veľkorysosti a ducha obety. Potom sa totiž tvoje normy zbožnosti, malé umŕtvovania a apoštolská aktivita, ktorá nenesie okamžité plody, zdajú byť neskutočne neužitočné. Sme prázdni a možno začíname snívať o nových plánoch, len aby sme umlčali hlas nášho nebeského Otca, žiadajúceho od nás úplnú vernosť. A s týmito snami v duši — lepšie povedané nočnou morou — zabúdame na tú najistejšiu skutočnosť, na cestu, ktorá nás bezpochyby vedie priamo k svätosti. Jasný znak toho, že sme stratili nadprirodzený zmysel a presvedčenie, že sme malými deťmi; presvedčenie, že náš Otec v nás vykoná úžasné veci, keď s pokorou začneme znovu.

Červené tyče

Jedna z najživších spomienok z detstva, ktorá mi v hlave ostala dodnes, sú značky, ktoré sa u nás v horách umiestňovali k cestám. Moju pozornosť vtedy pútali vysoké, obvykle na červeno natreté tyče. Vysvetlili mi, že keď sneží a všetky cesty, polia, pastviny, lesy, skaly a rokliny sú zapadnuté snehom, tyče vyčnievajú ako isté orientačné body, aby všetci videli, kadiaľ vedie cesta.

V duchovnom živote sa deje čosi podobného. Bývajú jari a letá, no takisto prídu zimy, dni bez slnka a bezmesačné noci. Nemôžeme dopustiť, aby náš vzťah k Ježišovi Kristovi závisel od momentálnej nálady, od našich povahových zmien. Takéto postoje prezrádzajú sebectvo, pohodlnosť a sú samozrejme nezlučiteľné s láskou.

Vo chvíľach snehovej búrky nám preto pomôžu pevné zbožné praktiky — nič sentimentálneho — dobre zakorenené a prispôsobené životným okolnostiam každého jednotlivca — ktoré budú ako oné červené tyče a budú nám vyznačovať správny smer, až kým sa Pán nerozhodne, že má opäť zažiariť slnko, rozpustiť sa ľad a rozochvieť srdce, zapálené ohňom, ktorý v skutočnosti nikdy nevyhasol — boli to len tlejúce uhlíky ukryté v popole v čase skúšky, menšieho úsilia, alebo nedostatočnej obete.

Nie je žiadnym tajomstvom, že za tie roky ku mne prichádzali ľudia a skrúšení bolesťou sa mi zverovali: Otče, neviem, čo sa to so mnou deje, cítim sa taký unavený a chladný; moja zbožnosť, predtým taká spoľahlivá a priama, mi pripadá ako nejaká komédia… A tak všetkým, čo sa nachádzajú v rovnakej situácii, i vám, čo ste tu, odpovedám: Komédia? To je ono! Pán sa s nami predsa hrá ako otec so svojimi deťmi.

Vo Svätom písme sa dočítame: ludens in orbe terrarum (Prís 8, 31), že Pán sa hrá na okruhu jeho zeme. No Boh nás neopúšťa, pretože ihneď dodáva: deliciae meae esse cum filiis hominum (Tamže), moja rozkoš je byť medzi synmi ľudskými. Pán sa s nami hrá! A keď nás napadne, že hráme komédiu, lebo sa cítime byť chladní a ľahostajní, keď budeme znechutení a bez vôle, keď nám padne zaťažko plniť si svoje povinnosti a v duchovnom živote dosahovať, čo sme si predsavzali, potom nastal ten pravý čas na to, aby sme si spomenuli, že Boh sa s nami hrá a čaká, že budeme vedieť odvážne predviesť našu komédiu.

Nevadí mi zveriť sa vám, že Pán mi príležitostne preukázal mnoho milostí, ale obyčajne robím všetko nasilu. Nedodržujem svoj životný plán preto, lebo sa mi to páči, ale preto, že tak musím robiť; z lásky. Ale otče, vari sa s Bohom môže hrať komédia? Nie je to pretvárka? Ostaň pokojný: nastal pre teba čas, keď môžeš účinkovať v ľudskej komédii s Božským divákom. Vytrvaj, pretože Otec i Syn i Duch Svätý tvoju komédiu pozorne sledujú, všetko rob z lásky k Bohu, aby si ho potešil, aj keď ti to padne zaťažko.

Aké nádherné je byť Božím komediantom! Aké nádherné je hrať komédiu z lásky, obetavo, bez žiadneho osobného uspokojenia, len aby sme sa zapáčili nášmu Otcovi Bohu, ktorý sa s nami hrá! Postav sa Pánovi tvárou v tvár a zver sa mu: vôbec nemám žiadnu chuť to robiť, no obetujem ti to. A vlož do tej práce srdce, aj keď si myslíš, že je to len komédia. Požehnaná komédia! Uisťujem ťa, že nejde o pretvárku, pretože pokrytci potrebujú pre svoje predstavenie publikum. Naopak, divákmi v našej komédii — dovoľ, aby som ti to zopakoval — sú Otec, Syn a Duch Svätý, Najsvätejšia Panna, svätý Jozef a všetci anjeli a svätí v nebi. Náš duchovný život neskrýva iné predstavenia než je toto: je to Kristus, ktorý je tu prítomný quasi in oculto (Porov. Jn 7, 10).