Zoznam bodov

Čo záleží na tom, že sa potkneme, keď v bolestnom páde nájdeme silu znovu vstať a odhodlane ísť ďalej? Nezabúdajte, že svätý nie je ten, čo nikdy nepadne, ale ten, čo vždy pokorne a so svätou tvrdohlavosťou opäť vstane. Ak sa v knihe Prísloví píše, že svätý padne sedemkrát za deň (Porov. Prís 24, 16), potom by sme sa my, úbohé stvorenia, nemali čudovať, ani strácať odvahu nad svojimi vlastnými slabosťami a zakopnutiami, lebo ak budeme hľadať silu v tom, ktorý nám prisľúbil: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“ (Mt 11, 28), potom budeme môcť ísť stále vpred. Vďaka ti, Pane, quia tu es, deus, fortitudo mea (Ž 42, 2), pretože Ty, a jedine Ty, Bože môj, si bol vždy mojou silou, mojím útočiskom, mojou záštitou.

Ak chceš naozaj v tvojom duchovnom živote postupovať, buď pokorný. S dôverou a vytrvalo sa s prosbou o pomoc obracaj na Pána a na jeho požehnanú Matku, ktorá je aj tvojou matkou. Hoci by akokoľvek bolela dosiaľ nezacelená rana po poslednom pošmyknutí, pokojne a s vyrovnanosťou znovu objím kríž a povedz: Pane, s tvojou pomocou budem bojovať o to, aby som sa nezastavoval, budem verne odpovedať na tvoje výzvy, bez strachu z príkrych svahov, zo zdanlivej jednotvárnosti každodennej práce, bez strachu z bodliakov a kamenia na ceste. Viem, že mi pomáha tvoja milosrdná láska, a že nakoniec nájdem večné šťastie a radosť i lásku na veky vekov.

Potom uvidel spisovateľ vo svojom sne ešte tretiu cestu: úzku, drsnú a s prudkými svahmi ako bola tá druhá cesta. Kráčali po nej ľudia obťažení mnohými starosťami, no so vznešeným a slávnostným výrazom na tvári. Skončili však v tej istej strašnej priepasti, ku ktorej viedla cesta pohodlná. Je to chodník, ktorým chodia pokrytci, tí, čo nemajú priamočiare úmysly, tí, ktorých vedie falošná horlivosť, tí, čo prekrúcajú Božie diela tým, že ich miešajú so svetským sebectvom. „ Je hlúposťou začať robiť niečo namáhavé s cieľom byť obdivovaný, s veľkým úsilím zachovávať Božie prikázania, no odmenu chcieť tu na zemi. Ten, čo sa praktizovaním cností usiluje o ľudský prospech, je ako ten, kto pod cenu predá drahú vec za pár drobných: mohol získať nebo a miesto toho sa uspokojí s prchavou pochvalou… Preto sa hovorí, že nádeje pokrytcov sú ako pavučina: toľké úsilie, aby ju utkali, a nakoniec ju odveje závan smrti “ (Sv. Gregor Veľký, Moralia, 2, 8, 43—44 (PL 75, 844—845).

Ako tlkot srdca

Viem, že zatiaľ čo hovorím, vy sa v Božej prítomnosti snažíte spytovať svoje konanie. Nie je pravda, že väčšina mrzutostí a nedostatku pokoja, ktoré trápia tvoju dušu, je následkom toho, že si neodpovedal na Božie výzvy, alebo že si dokonca šiel cestou pokrytcov, pretože si hľadal iba sám seba? So žalostným úmyslom udržať pred blížnymi klamné zdanie kresťanského postoja a vo vnútri odmietať prijať odriekanie, ovládať svoje pokrivené vášne a obetavo a bez podmienok sa vydať ako Ježiš Kristus.

V tejto chvíli modlitby pred Svätostánkom nemôžete iba pasívne počúvať slová kňaza, ktorý ako keby zhmotňoval osobnú modlitbu každého z vás. Ponúknem ti niekoľko zamyslení a naznačím zopár bodov, aby si si ich ty sám aktívne vzal za svoje, v tichosti nad nimi uvažoval a premenil ich tak na intímny rozhovor medzi tebou a Bohom, ktorý potom aplikuješ na tvoju terajšiu situáciu. So svetlom, ktoré ti Boh dá, budeš vedieť rozlíšiť, čo je na tvojom konaní správne, od toho, čo ide zlou cestou, aby si to s pomocou Božou mohol napraviť.

Poďakuj sa Pánovi za všetky dobré veci, ktoré si nezištne vykonal, pretože môžeš spolu so žalmistom zaspievať: „… vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu. Nohy mi postavil na skalu a kroky mi upevnil“ (Ž 39, 3). Popros ho tiež o odpustenie za tvoje zanedbania alebo šliapnutia vedľa, keď si sa vydal do smutného bludiska pretvárky, keď si tvrdil, že si praješ slávu Božiu a dobro blížneho, no v skutočnosti si uctieval iba sám seba… Buď odvážny, buď veľkorysý a povedz, že nie: že už nechceš viac klamať ani Pána, ani ľudí.

Zamysli sa ešte raz nad svojím životom a popros o odpustenie za tú alebo onú vec, ktorú ti svedomie pripomenie — za nesprávne používanie jazyka, za myšlienky, ktoré sa stále točia iba okolo teba, za všetky kritické posudky, ktoré ťa tak hlúpo trápia a neprestajne ti spôsobujú nepokoj a starosti. Môžete byť predsa tak šťastní! Veď Boh chce, aby ste boli spokojní, opití radosťou, aby ste kráčali po tých istých cestách šťastia ako po nich kráčal On! Nešťastní sa cítime, len keď sa snažíme z tejto cesty zísť a vyberieme si chodník sebectva a zmyselnosti, alebo, čo je ešte horšie, keď sa vyberieme cestou pokrytcov.

Kresťan by mal byť hodnoverný, pravdivý a úprimný vo všetkom, čo koná. Jeho život by mal vyžarovať jediného ducha — Kristovho. Ak by mal byť niekto na svete skutočne dôsledný, tak je to kresťan, pretože mu bol zverený dar pravdy (Porov. Lk 19, 13), ktorá nás vyslobodí (Porov. Jn 8, 32) a tento dar by mal prinášať ovocie. Otče — možno sa ma opýtate — ako dosiahnem pravdivosť života? Ježiš Kristus dal svojej Cirkvi všetky potrebné prostriedky: naučil nás modliť sa, obracať sa na jeho nebeského Otca, zoslal nám svojho Ducha, Veľkého Neznámeho, ktorý pôsobí v našej duši, a nechal nám viditeľné znamenia svojej milosti, sviatosti. Využívaj ich. Zintenzívni svoj život zbožnosti. Modli sa každý deň. A nikdy neodťahuj ramená pred radostnou ťarchou Pánovho kríža.

Bol to Ježiš, ktorý ťa pozval, aby si ho ako dobrý učeník nasledoval a pri putovaní na tejto zemi rozsieval radosť a pokoj, ktoré svet nemôže dať. A preto by sme mali kráčať bez strachu zo života a bez strachu zo smrti, neutekať za každú cenu pred bolesťou, pre kresťana veľkým prostriedkom na očistenie a príležitosťou naozaj milovať svojich bratov, využívajúc pritom tisíce príležitostí, ktoré nám obyčajný život ponúka.

Náš čas už vypršal a preto musím urobiť bodku za týmito úvahami, ktorými som sa pokúsil pohnúť tvojím srdcom, aby si odpovedal tak, že si dáš zopár konkrétnych predsavzatí, málo, ale zato dobre uvážených. Mysli na to, že Boh chce, aby si bol spokojný a že ty, ak zo svojej strany dáš, čo môžeš, budeš šťastný, veľmi šťastný, ba až prešťastný, hoci v ti žiadnej chvíli nebude chýbať kríž. No tento kríž už nebude popraviskom, lež naopak trónom, z ktorého bude kraľovať Kristus. A po jeho boku jeho Matka, ktorá je aj našou Matkou. Svätá Panna ti vyprosí potrebnú silu, aby si sa s rozhodnosťou vybral v šľapajach jej Syna.

Ako sa modliť

Ako sa máme modliť? Odvažujem sa tvrdiť, a nebojím sa, že by som sa zmýlil, že existuje mnoho, nekonečne mnoho spôsobov, ako sa modliť. No ja by som si pre vás prial skutočnú modlitbu Božích detí, a nie len slovné cvičenia pokrytcov, ktorí by si mali vypočuť Ježišove slová: „Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva“ (Mt 7, 21). Tí, čo jednajú z pokrytectva, možno dosiahnu „ zvuk modlitby — píše sv. Augustín — ale nie jej hlas, pretože v nej chýba život “ (Sv. Augustín, Enarrationes in Psalmos, 139, 10 (PL 37, 1809) a snaha plniť vôľu Otca. Nech je naše volanie „Pane“ spojené s účinnou túžbou uskutočňovať vnútorné podnety, ktoré v našej duši vzbudzuje Duch Svätý.

Usilujme sa o to, aby na našej strane nebol ani tieň dvojakosti. Prvým predpokladom na vykynoženie zla, ktoré Pán tak tvrdo odsudzuje, je snaha vypestovať si jasný, stály a trvalý odpor k hriechu. Mali by sme tiež veľmi silno a úprimne — rozumom i srdcom — pociťovať hrôzu zo smrteľného hriechu. No zároveň by však mal byť v našej duši hlboko zakorenený odpor k akémukoľvek ľahkému hriechu, k akýmkoľvek kompromisom, ktoré nás síce nezbavujú Božej milosti, no oslabujú cesty, ktorými k nám prichádza.