Zoznam bodov

Aké smutné je žiť a za zamestnanie mať márnenie času, ktorý je Božím pokladom! Na ospravedlnenie takého počínania neexistuje žiadna výhovorka.

„ Nech nikto nevraví: mám iba jeden talent, nemôžem nič dosiahnuť. Aj s jedným talentom môžeš vykonať záslužnú prácu “ (Sv. Ján Zlatoústy, In Matthaeum Homiliae, 78, 3 (PG 58, 714). Aké poľutovaniahodné je nevyťažiť prospech, nezužitkovať všetky schopnosti — či už ich je málo alebo veľa, ktoré dal Boh človeku, aby sa venoval službe ľuďom a spoločnosti!

Ak kresťan márni svoj čas na zemi, hrozí mu nebezpečenstvo, že si premárni aj svoje nebo, keď sa zo sebectva utiahne do ústrania, keď sa ukryje a o nič sa nestará. Ten, čo miluje Boha, nielenže odovzdá všetko, čo má a čím je, do služby Kristovi, ale dá aj sám seba. Nevidí svoje ja prízemným pohľadom v zdraví, v mene, v kariére.

Moje, moje, moje…, myslia, hovoria a konajú podľa toho mnohí. Aké odporné! Sv. Hieronym píše, že „ to, čo je napísané: bezbožne vymýšľať výmysly (Ž 140, 4), skutočne robia ľudia, ktorí k hriechu pýchy pridávajú ešte lenivosť a ľahostajnosť “ (Sv. Hieronym, Commentariorum in Matthaeum libri, 4, 25 (PL 26, 195).

Je to zvlášť pýcha, ktorá neustále omieľa to moje, moje, moje… Neresť, ktorá zmení človeka na neužitočného tvora, ktorá ničí túžbu pracovať pre Boha, ktorá ho vedie k márneniu času. Nestrácaj účinnosť, potláčaj svoje sebectvo. Tvoj život pre teba? Tvoj život pre Boha, a skrze lásku k Pánovi pre dobro všetkých ľudí. Vykop ten talent! Rob všetko preto, aby priniesol úžitok, a v tomto nadprirodzenom obchodovaní pocítiš radosť a pochopíš, že nezáleží na tom, ak výsledkom nie je úchvatné dielo, ktoré môžu ľudia obdivovať. Podstatné je odovzdať všetko, čo máme a čím sme a usilovať sa o to, aby talent prinášal úžitok a aby sme ustavične vydávali dobré plody.

Boh nám možno dopraje ešte jeden rok navyše, aby sme mu slúžili. Nerozmýšľaj ani nad piatimi, dokonca ani nad dvoma. Sústreď sa iba na tento jediný, ktorý sa začal: aby sme ho odovzdali, a nie zakopali do zeme. To by malo byť naším rozhodnutím.

V rýchlosti si vymenujeme niektoré ďalšie ľudské cnosti. Viem, že vo vašej modlitbe k Pánovi sa objaví ešte mnoho iných, no ja by som sa chcel teraz na chvíľu pristaviť pri jednej nádhernej vlastnosti. Je ňou veľkodušnosť.

Veľkodušnosť, to je veľký duch, široká duša, do ktorej sa zmestia mnohí. Je to sila, ktorá nás pripraví vyjsť zo seba samých a vykonať veľké činy v prospech druhých. Vo veľkodušnom človeku sa nemôže uhniezdiť úzkoprsosť, nemá v ňom miesta skúposť, ani sebecká vypočítavosť či intrigy. Veľkodušný človek bez výhrad venuje svoje sily tomu, čo za to stojí, a preto je ochotný odovzdať sa i on sám. Neuspokojuje sa iba s dávaním: sám sa dáva. A tak pochopí aj ten najväčší prejav veľkodušnosti: dať sa Bohu.