Zoznam bodov

Práca vo vinici

„Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval“ (Mt 21, 33).

Bol by som rád, keby sme sa nad týmto podobenstvom zamysleli z hľadiska, ktoré nás práve zaujíma. Tradícia videla v tomto príbehu obraz osudu vyvoleného národa; nám predovšetkým ukazuje, ako na veľkú Pánovu lásku odpovedáme my ľudia neverou a nevďakom.

Konkrétne by som sa chcel pristaviť pri onom odcestoval. Okamžite prídem k záveru, že my kresťania by sme nemali opúšťať vinicu, do ktorej nás Pán postavil. Mali by sme na túto prácu využiť všetky naše sily, pracovať pri lise a po skončení dennej práce odpočívať na veži. A keby sme sa predsa len nechali vláčiť pohodlnosťou, bolo by to, ako keby sme Kristovi odpovedali, že moje roky sú tu predsa pre mňa, nie pre teba. Nechcem sa starať o tvoju vinicu.

Pán nám daroval život, zmysly, schopnosti, nespočetné množstvo milostí: nemáme právo zabúdať, že každý z nás je, spolu s mnohými inými, robotníkom na majetku, na ktorý nás on poslal, na to, aby sme spolupracovali pri získavaní potravy pre ostatných ľudí. Tu je naše presne určené miesto; tu sa spolu s ním máme dennodenne rozdávať a pomáhať mu tak v jeho vykupiteľskom diele (Porov. Kol 1, 24).

Dovoľte mi, aby som nástojil: Tvoj čas len pre teba? Tvoj čas pre Boha! Možno takéto sebectvo vďaka Božiemu milosrdenstvu tvoju dušu ešte neovládlo. Zmieňujem sa však o tom preto, lebo sa môže stať, že budeš cítiť, ako tvoje srdce kolíše vo viere v Krista. Preto od teba žiadam — Boh od teba žiada — aby si ostával verný svojim záväzkom, ovládal svoju pýchu, krotil svoju predstavivosť a ľahkomyseľne sa nevzďaľoval, aby si neutekal.

Robotníci, čo postávali uprostred námestia, mali času nazvyš. Človek, ktorý zakopal talent do zeme, si chcel ušetriť čas, a ten, čo sa mal starať o vinicu, odišiel preč. Všetci do jedného však majú spoločnú ľahostajnosť k veľkej úlohe, ktorú Majster zveril každému jednému z nás kresťanov: a síce, že sa máme považovať sa za jeho nástroje a podľa toho aj konať, aby sme spolupracovali na jeho vykupiteľskom diele; a celý náš život spotrebovali v radostnej obeti a odovzdaní sa pre blaho duší.

Zvyknem hovorievať, že na svete existujú tri veci, ktoré nás napĺňajú uspokojením na zemi a získavajú nám večné šťastie v nebi: silná, jemná, radostná a neochvejná vernosť vo viere, vernosť povolaniu, ktoré každý z nás dostal, a čistota. Ten, čo na ceste uviazol v tŕní, či už je to zmyselnosť, pýcha alebo niečo iného, ostáva tam zo svojej vlastnej vôle, a keď to nenapraví, bude nešťastný, pretože sa obrátil chrbtom ku Kristovej láske.

Znovu opakujem, že všetci máme svoje slabosti. Lež tie nás nesmú viesť k tomu, aby sme nedbali na Božiu lásku, ale naopak, aby sme sa tejto lásky zachytili a obliekli sa do Božej dobroty, tak ako sa kedysi bojovníci obliekali do brnenia: ecce ego, quia vocasti me (1 Kr 3, 6, 8), tu som Pane, lebo si si ma vyvolil, to je naša obrana. Nesmieme sa vzďaľovať od Boha, lebo inak sa prejaví naša krehkosť. Musíme so svojimi slabosťami bojovať práve preto, lebo Boh má dôveru v nás.