Zoznam bodov

Možno si niektorí z vás budú myslieť, že hovorím iba o okruhu vybraných osôb. Nedajte sa oklamať vlastnou zbabelosťou či pohodlnosťou. Snažte sa i vy precítiť Božie naliehanie, aby ste sa každý jeden stali druhým Kristom, ipse Christus, samotným Kristom, jednoducho aby váš život bol v súlade s vašou vierou, aby svätosť, o ktorú sa máme usilovať, nebola len nejakou svätosťou druhej kategórie, pretože niečo také vlastne nejestvuje. Tým prvoradým, čo sa od nás žiada a čo je v dokonalom súlade s našou prirodzenosťou, je milovať, keďže láska je zväzkom dokonalosti (Kol 3, 14). Musíme milovať podľa jasne vysloveného prikázania, ktoré nám dáva sám Pán: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou,“ (Mt 22, 37)bez toho, žeby sme sičokoľvek nechali pre seba. V tom spočíva svätosť.

Aké smutné je žiť a za zamestnanie mať márnenie času, ktorý je Božím pokladom! Na ospravedlnenie takého počínania neexistuje žiadna výhovorka.

„ Nech nikto nevraví: mám iba jeden talent, nemôžem nič dosiahnuť. Aj s jedným talentom môžeš vykonať záslužnú prácu “ (Sv. Ján Zlatoústy, In Matthaeum Homiliae, 78, 3 (PG 58, 714). Aké poľutovaniahodné je nevyťažiť prospech, nezužitkovať všetky schopnosti — či už ich je málo alebo veľa, ktoré dal Boh človeku, aby sa venoval službe ľuďom a spoločnosti!

Ak kresťan márni svoj čas na zemi, hrozí mu nebezpečenstvo, že si premárni aj svoje nebo, keď sa zo sebectva utiahne do ústrania, keď sa ukryje a o nič sa nestará. Ten, čo miluje Boha, nielenže odovzdá všetko, čo má a čím je, do služby Kristovi, ale dá aj sám seba. Nevidí svoje ja prízemným pohľadom v zdraví, v mene, v kariére.

V rýchlosti si vymenujeme niektoré ďalšie ľudské cnosti. Viem, že vo vašej modlitbe k Pánovi sa objaví ešte mnoho iných, no ja by som sa chcel teraz na chvíľu pristaviť pri jednej nádhernej vlastnosti. Je ňou veľkodušnosť.

Veľkodušnosť, to je veľký duch, široká duša, do ktorej sa zmestia mnohí. Je to sila, ktorá nás pripraví vyjsť zo seba samých a vykonať veľké činy v prospech druhých. Vo veľkodušnom človeku sa nemôže uhniezdiť úzkoprsosť, nemá v ňom miesta skúposť, ani sebecká vypočítavosť či intrigy. Veľkodušný človek bez výhrad venuje svoje sily tomu, čo za to stojí, a preto je ochotný odovzdať sa i on sám. Neuspokojuje sa iba s dávaním: sám sa dáva. A tak pochopí aj ten najväčší prejav veľkodušnosti: dať sa Bohu.