Zoznam bodov

Naša svätá Matka Cirkev sa vždy zasadzovala za slobodu a odmietala všetky druhy fatalizmu, tie staré, aj tie novšie. Učila, že každý človek je pánom svojho osudu, ako v dobrom, tak i v zlom: „A tí, ktorí sa neodklonili od dobra, pôjdu do večného života; tí, ktorí páchali zlo, pôjdu do večného ohňa.“ (Vyznanie viery Quicumque). Vždy na nás veľmi zapôsobí oná desivá ľudská schopnosť, tvoja i moja, ktorá však zároveň odhaľuje i našu vznešenosť. „ Až do takej miery je hriech dobrovoľným zlom, že by v žiadnom prípade nebol hriechom, keby nemal počiatok vo vôli: toto tvrdenie sa teší takej jasnosti, že s ním súhlasí tých niekoľko málo múdrych i mnoho hlúpych obyvateľov tohto sveta. “ (Sv. Augustín, De vera religione, 14, 27 (PL 34, 133).

Znovu vo vzdávaní vďaky pozdvihnem svoje srdce k Bohu, môjmu Pánovi, pretože nič mu nebránilo, aby nás stvoril dokonalých, s neodolateľnou náklonnosťou k dobru, no „ usúdil, že jeho služobníci budú lepší, ak mu budú slúžiť slobodne. “ (Sv. Augustín, tamže (PL 34, 134). Aká veľká je láska a milosrdenstvo nášho Otca! Tvárou v tvár skutočnosti, že Boh tak božsky a bláznivo miluje svoje deti, chcel by som mať tisícero úst, tisícero sŕdc, ba dokonca ešte viac, aby som bez prestania mohol chváliť Boha Otca, Boha Syna a Boha Ducha Svätého. Len si pomyslite, že ten, ktorý je Všemohúci, ten, ktorý svojou Prozreteľnosťou riadi celý vesmír, nechce služobníkov, ktorí by mu slúžili z prinútenia; chce slobodné deti. Do duše každého z nás — hoci sa rodíme proni ad peccatum, s náklonnosťou na hriech kvôli pádu prvých ľudí — vložil Boh iskierku svojho nekonečného rozumu, príťažlivosti dobrého, túžby po trvalom mieri. A dáva nám pochopiť, že pravdu, šťastie a slobodu dosiahneme iba vtedy, keď sa budeme snažiť, aby v nás semienko večného života vyklíčilo.

Statočný a trpezlivý človek je aj vyrovnaný. No nie je to vyrovnanosť niekoho, kto si vlastný pokoj vykupuje cenou nezáujmu o svojich bratov či o onú nesmiernu úlohu, ktorá nám všetkým prináleží, a to bez obmedzenia a po celom svete šíriť dobro. Sú vyrovnaní, pretože vždy existuje odpustenie, pretože na všetko sa dá nájsť nejaký liek, pravdaže okrem smrti, no pre Božie deti smrť znamená život. Vyrovnaní, aj keby to bolo len preto, aby mohli konať rozumne: kto si zachová pokoj, môže premýšľať, skúmať všetky pre a proti, môže rozumne posudzovať výsledky projektov, ktoré ho očakávajú. A potom v pokoji učiniť rozhodnutie.

Nie je múdry ten, kto sa nikdy nemýli, ale ten, kto si vie priznať a napraviť svoje omyly. Je múdry, pretože dáva prednosť tomu, že sa mu dvadsaťkrát niečo nepodarí, než aby z pohodlnosti neurobil vôbec nič. Nekoná pochabo a unáhlene, či s absurdnou trúfalosťou, ale berie na seba riziko svojho rozhodnutia a neodmieta konať dobro zo strachu, že sa mu to nepodarí. Vo svojich životoch sa stretávame s rozvážnymi, nestrannými ľuďmi, ktorí nepodliehajú prudkým vášňam a nenakláňajú jazýček váh na stranu, aká im práve vyhovuje. Takýmto osobám takmer inštinktívne dôverujeme, pretože bez akejkoľvek domýšľavosti a veľkého kriku konajú vždy správne a čestne.

Túto kardinálnu cnosť by mal mať každý kresťan; no najvyšším cieľom múdrosti nie je len spoločenský súlad a pokoj, či nevyvolávanie treníc. Základným motívom je plnenie vôle Boha, ktorý chce, aby sme boli prostí, ale nie detinskí, aby sme boli priateľmi pravdy, no nikdy nie naivní či neuvážliví. „Rozumné srdce nadobúda vedomosť“ (Prís 18, 15), a touto vedomosťou je Božia láska, absolútna múdrosť, ktorá nás môže spasiť, prinášajúc všetkým stvoreniam ovocie pokoja a porozumenia a každej duši večný život.