Zoznam bodov

Od včasného rána

„Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice.“ (Mt 20, 1). Iste ten príbeh už poznáte: onen človek sa niekoľkokrát počas dňa vracia na námestie, aby najal robotníkov: jedni boli povolaní zavčas rána, iní až navečer.

Všetci dostávajú denár: „ Mzdu, ktorú som ti sľúbil, to znamená môj obraz a podobu. Na denári je totiž vyrazená podobizeň kráľa. “ (Sv. Hieronym, Commentariorum in Matthaeum libri, 3, 20 (PL 26, 147). Také je Božie milosrdenstvo, volajúce každého podľa jeho osobných okolností, pretože chce, aby boli všetci ľudia spasení (1 Tim 2, 4). No my sme sa narodili ako kresťania, boli sme vychovaní vo viere a Pán si nás veľmi jasne vyvolil. Taká je skutočnosť. Keď sa teda budete cítiť volaní, aby ste odpovedali, hoci by to bolo i v poslednej hodine, ostanete vari na námestí a budete sa tam opaľovať ako tí robotníci, čo mali času nazvyš?

My by sme nemali mať času nazvyš, ani sekundu, a to nepreháňam. Práce je dosť; svet je veľký a v ňom milióny ľudí, ktorí ešte nepočuli o Kristovom učení. Obraciam sa preto na každého jedného z vás: ak ti zvyšuje čas, popremýšľaj trochu. Je totiž dosť možné, že žiješ vlažne, alebo že si v nadprirodzenom zmysle mrzák. Nehýbeš sa, stojíš, si neplodný, nerozvíjaš všetko to dobré, čo by si mal odovzdávať tým, čo sú okolo teba, v tvojom prostredí, v tvojej práci, v tvojej rodine.

Pracovitosť, usilovnosť

Existujú dve ľudské cnosti — pracovitosť a usilovnosť — splývajúce v jednu jedinú: v úsilie využiť talenty, ktoré každý človek dostal od Boha. Sú to cnosti, pretože vedú k dobre vykonanej práci. Lebo práca — a o tom kážem už od roku 1928 — nie je nejakým prekliatím, ani trestom za hriech. Kniha Genezis o tejto skutočnosti rozpráva ešte pred Adamovou vzburou proti Bohu (Porov. Gen 2, 15). Podľa Pánových plánov mal človek pracovať odvždy a spolupracovať tým na nekonečnej úlohe stvorenia.

Pracovitý človek využíva čas, ktorý preňho nie je iba zlatom, je slávou Božou! Robí to, čo má a sústredí sa na to, čo robí, nie z rutiny, ani aby nejako vyplnil voľnú chvíľu, no jeho konanie je plodom pozornej a premyslenej reflexie. Preto je usilovný. Bežné použitie slova diligente (diligente = špan. usilovný, pozn. prekl.)nám pripomína jeho latinský pôvod. Slovo diligente pochádza zo slovesa diligo, čo znamená milovať, oceňovať, voliť ako výsledok sústredenej a starostlivej pozornosti. Nie je usilovný ten, čo sa ponáhľa, ale ten, kto pracuje s láskou a dobre.

Náš Pán si ako dokonalý človek zvolil manuálnu prácu, ktorej sa pozorne a s  vnútorným zaujatím venoval takmer po celú dobu svojho pozemského života. Vykonával svoje remeslo medzi ostatnými obyvateľmi dediny a táto ľudská i božská činnosť nám jasne dokazuje, že všedná práca nie je iba niečo málo dôležitého, ale že je nosným pilierom nášho posvätenia, neustálou príležitosťou stretávať sa s Bohom, velebiť ho a chváliť dielom nášho rozumu alebo našich rúk.