Zoznam bodov

No vráťme sa k našej téme. Už som sa vyjadril, že môžete dosiahnuť aj tie najoslnivejšie úspechy v spoločnosti, vo verejnom účinkovaní, vo svojom povolaní; no ak zanedbáte svoj duchovný život a odlúčite sa od Pána, nakoniec predsa len stroskotáte. Pred Bohom, čo je napokon rozhodujúce, víťazstvo dosiahne iba ten, kto bojuje, aby žil ako ozajstný kresťan; neexistuje nijaké polovičaté riešenie. Sami poznáte toľkých ľudí, ktorí by sa z ľudského hľadiska mali cítiť veľmi šťastní, a napriek tomu je ich život nepokojný a trpký. Navonok sa zdá, že radosť rozdávajú na kilá, no stačí sa trochu dotknúť ich duše a objaví sa zatrpknutosť horká ako žlč. To sa nikomu z nás nestane, pokiaľ sa naozaj budeme snažiť plniť Božiu vôľu, oslavovať ho, chváliť ho a šíriť jeho kráľovstvo medzi všetkými ľuďmi.

Naozajstný kresťanský život

Vždy mi spôsobí veľký zármutok, keď sa dozviem, že nejaký katolík — Boží syn, krstom povolaný stať sa druhým Kristom — upokojuje svoje svedomie formálnou zbožnosťou, akousi nábožnosťou, ktorá ho prinúti občas sa pomodliť, aj to iba vtedy, keď si myslí, že sa mu to hodí; ktorý chodí na Svätú omšu v predpísané dni — aj to nie všetky — pritom však pozorne dohliada na to, aby jeho žalúdok zostával v pokoji a sýti ho pravidelne v určitú hodinu; ktorý poľavuje vo viere a vymieňa ju za misu šošovice, len aby neprišiel o svoje postavenie… A potom drzo a opovážlivo použije na svoj postup nálepku kresťan. Nie! Neuspokojujte sa s nálepkami, chcem, aby ste boli dokonalými kresťanmi, kresťanmi z jedného kusu, a aby ste to dosiahli, potrebujete nekompromisne hľadať ten najvhodnejší duchovný pokrm.

Z vlastnej skúsenosti určite dobre viete — a mnohokrát ste to počuli opakovať aj mňa, keď som chcel predísť malomyseľnosti — že vnútorný život spočíva v tom, že sa začína každý deň odznova; a iste vo svojom srdci cítite — tak ako to cítim aj ja — že bojovať musíme neustále. Iste ste to spozorovali pri spytovaní svedomia — mne sa to tiež stáva — prepáčte, že sa neustále odvolávam na svoju osobu, no keď k vám hovorím, zároveň sa obraciam na Pána s potrebami vlastnej duše — že opakovane prehrávate, a často sa vám zdá, že tieto malé prehry sú neobyčajne závažné, pretože poukazujú na zrejmý nedostatok lásky, odovzdanosti, ducha obeti, ohľaduplnosti. Podporujte vašu túžbu po zlepšení, to áno, no predovšetkým — nestrácajte pokoj.

Prirodzené ľudské cnosti

Jeden z laických ideových konceptov a iné spôsoby myslenia, môžeme ich nazvať pietistické, sa zhodujú v názore, ktorý človeka nepovažuje za celého a plnohodnotného. Podľa mienky prvých by požiadavky Evanjelia udusili všetky ľudské kvality; pre tých druhých by zase padlá prirodzenosť ohrozovala čistotu viery. Výsledok je však ten istý: neznalosť hlbokého tajomstva Kristovho vtelenia a nevedomosť o tom, že Slovo sa stalo telom, človekom, a prebývalo medzi nami (Jn 1, 14).

Moja skúsenosť ako človeka, kresťana a kňaza mi ukazuje pravý opak: neexistuje ľudské srdce, nech by bolo akokoľvek hlboko uviaznuté v hriechu, ktoré by ako žeravý uhlík v popole v sebe neskrývalo iskierku ušľachtilosti. Keď som na také srdcia zaklopal, medzi štyrmi očami a s Kristovým slovom, vždy odpovedali.

Na tomto svete sa mnoho ľudí na Boha neobracia; niektorí hádam ani nemali príležitosť počuť Božie slovo, alebo naň už zabudli. No po ľudskej stránke sú úprimní, lojálni, súcitní, čestní. A odvažujem sa tvrdiť, že ten, kto má takéto vlastnosti, je na najlepšej ceste byť veľkodušný voči Bohu, pretože ľudské cnosti sú základom pre cnosti nadprirodzené.

Je pravda, že iba osobné dobré vlastnosti na spásu nestačia: nikto sa nespasí bez Kristovej milosti. No keď človek v sebe má a zušľachťuje prirodzenú čestnosť, Boh mu uľahčí cestu a on sa bude môcť stať svätým, pretože vedel žiť ako človek dobrej vôle.

Možno ste sa stretli s inými prípadmi, v istom zmysle opačnými: je mnoho takých, čo si hovoria kresťania — lebo boli pokrstení a prijímajú aj ďalšie sviatosti — no ktorí sa správajú nepoctivo, falošne, neúprimne, pyšne… a potom odrazu spadnú dolu. Sú ako hviezdy, ktoré na okamih zažiaria na nebi a následne sa zrútia do hĺbky.

Ak prijmeme zodpovednosť Jeho detí, Boh od nás chce, aby sme boli veľmi ľudskí. Nech sa hlava dotýka neba, no nohy nech bezpečne stoja na zemi. Žiť kresťansky neznamená prestať byť človekom, alebo sa vzdávať snahy získať cnosti, ktoré niektorí ľudia majú, hoci nepoznajú Krista. Cena každého kresťana je vykupiteľská krv nášho Pána a On nás chce — zdôrazňujem — veľmi ľudských a veľmi božských, s neustálou snahou napodobňovať Jeho, ktorý je perfcetus Deus, perfectus homo.

Pravdivosť a spravodlivosť

Prirodzené ľudské cnosti od nás vyžadujú vytrvalé úsilie, pretože nie je ľahké byť dlhodobo čestný v situáciách, ktoré sa zdajú byť ohrozením osobnej bezpečnosti človeka. Pozrite sa len na čistú a hladkú plochu pravdivosti: Naozaj už vyšla z módy? Zvíťazila s konečnou platnosťou koncepcia kompromisu, osládzanie horkých piluliek a prikrášľovanie nepríjemnej pravdy? Ľudia sa pravdy boja. Preto sa utiekajú k trápnym výhovorkám a tvrdia, že už aj tak nikto pravdivo nežije a pravdu nevraví, a že všetci sa uchyľujú k pretvárke a lži.

Našťastie, nie je to tak. Existuje mnoho ľudí — kresťanov i nekresťanov — odhodlaných za pravdu obetovať svoju česť i svoju povesť, ktorí sa nesnažia za každú cenu hľadať slnko, ktoré hreje viac ausilovať sa o priazeň tých, čo sú práve pri kormidle. A pretože milujú úprimnosť, vedia si priznať chybu, keď zistia, že sa pomýlili. Nič nenapraví ten, kto začne klamať, ten, čo urobil z pravdy iba zvučné slovo, len aby ním zakryl svoj oportunizmus.