Zoznam bodov

Aké nádherné bude, keď nám náš nebeský Otec povie: „Správne, dobrý a verný sluha: bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána“ (Mt 25, 21). Buďte plní nádeje! To je zázrak kontemplatívnej duše. Žijeme z viery, nádeje a lásky — a nádej nás robí mocnými. Spomínate si na sv. Jána? „Napísal som vám, mládenci: Ste silní, Božie slovo ostáva vo vás a premohli ste Zlého“ (1 Jn 2, 13). Boh na nás nalieha, kvôli večnej mladosti Cirkvi a celého ľudstva. Môžete všetko ľudské premeniť na božské tak, ako kráľ Mídas premenil na zlato všetko, čoho sa dotkol!

Nezabudnite: po smrti vás privíta Láska. A v Božej láske nájdete i všetky čisté ľudské lásky, ktoré ste prežívali na zemi. Pán zariadil, aby sme tento krátky čas nášho života strávili prácou a ako jeho Jednorodený Syn, dobre robili (Porov. Sk 10, 38).No zatiaľ musíme byť bdelí a načúvať volaniu, aké vo svojom srdci pociťoval sv. Ignác Antiochijský, keď sa blížila hodina jeho umučenia: „ choď k Otcovi “ (Sv. Ignác Antiochijský, Epistola ad Romanos 7 (PG 5, 694)),choď k svojmu Otcovi, ktorý ťa túžobne očakáva.

Prosme Pannu Máriu, Spes nostra, nech v nás zapáli svätý hlad po tom, aby všetci spoločne prebývali v dome Otca. Ak sa rozhodneme zakotviť svoje srdce v túžbe po pravej vlasti, nič nás už nebude môcť znepokojiť. Pán nás povedie svojou milosťou a dá našej loďke dobrý vietor, aby šťastne doplávala k bezpečným brehom.

Naša Matka

Deti, a zvlášť tie malé, sa obvykle pýtajú, čo pre nich ich rodičia musia urobiť a naopak zabúdajú na povinnosti synovskej úcty. Obvykle sme deti veľmi vypočítavé, hoci také správanie — už sme sa o tom zmienili — ako sa zdá, matkám príliš nevadí, pretože majú vo svojom srdci dosť lásky a milujú tým najlepším spôsobom: láskou, ktorá sa dáva bez toho, aby čokoľvek očakávala späť.

Tak je to aj s Máriou. No dnes, na sviatok jej Božieho Materstva by sme sa mali snažiť o pozornejší pohľad. Ak sa nám ho podarí dosiahnuť, mal by nás bolieť každý nedostatok ohľaduplnosti voči tejto dobrej Matke. Pýtam sa vás a pýtam sa aj sám seba: ako si ju ctíme?

Vráťme sa opäť ku každodennému životu, ku vzťahu k našim matkám na zemi. Čo si zo všetkého najviac prajú od svojich detí, tela zo svojho tela a krvi zo svojej krvi? Ich najväčšou túžbou je mať ich nablízku. Keď deti vyrastú a už nie je možné, aby boli stále pri nich, netrpezlivo čakajú na správy a dojíma ich všetko, čo sa s nimi deje: od ľahkého prechladnutia až po tie najdôležitejšie udalosti.