Zoznam bodov

Spravodlivosť voči Bohu a voči ľuďom

Vryme si hlboko do srdca a tak, aby to bolo poznať na našom konaní: najprv, spravodlivosť voči Bohu. To je skúšobný kameň skutočného hladu a smädu po spravodlivosti (Mt 5, 6), ktorý ju odlišuje od pokrikovania závistlivcov, urazených, sebcov a chamtivcov. Pretože upierať nášmu Stvoriteľovi a Spasiteľovi uznanie hojných a nevýslovných darov, ktoré nám dáva, je tou najstrašnejšou a najnevďačnejšou nespravodlivosťou zo všetkých. A vy, ak sa skutočne usilujete o to byť spravodliví, budete často premýšľať o svojej závislosti na Bohu — „Čo máš, čo si nedostal?“ (1 Kor 4, 7) —a budete naplnení vďačnosťou a túžbou odplácať sa Otcovi, ktorý nás miluje až do zbláznenia.

A tak sa vo vás oživí správna synovská bázeň i nežný a srdečný vzťah k Bohu. Keď budú pokrytci okolo vás šíriť pochybnosti, či má Pán právo od vás žiadať tak mnoho, nedajte sa obalamutiť. Naopak, vstúpte do Božej prítomnosti bez podmienok, poddajní ako hlina v hrnčiarových rukách (Jer 18, 6) a odovzdane mu vyznajte: Deus meus et omnia! Ty si môj Boh a moje všetko. Keď potom zavše príde nečakaná rana, či nezaslúžené príkorie od ľudí, vy budete vedieť s novou radosťou zvolať: nech sa stane, nech sa splní, nech je pochválená a naveky zvelebená nanajvýš spravodlivá a najláskavejšia Božia vôľa nadovšetko. Amen. Amen.

Situácia sluhu, ktorý dlžil desať tisíc talentov (Porov. Mt 18, 24) dobre odráža naše postavenie pred Bohom. Ani my nemáme čím splatiť nesmierny dlh za toľko dobra, ktoré nám Boh preukazuje a ešte ho svojimi osobnými hriechmi zväčšujeme. A hoci by sme s nimi aj statočne bojovali, nepodarí sa nám spravodlivo vrátiť všetko, čo nám Pán odpustil. No čo nezmôže ľudská spravodlivosť, vrchovate nahradí Božie milosrdenstvo. Áno, Boh sa môže zľutovať a náš dlh nám odpustiť, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky (Ž 105, 1).

Iste si pamätáte, že podobenstvo má aj svoju druhú časť, kontrastujúcu s tou prvou. Sluha, ktorému práve odpustili obrovský majetok, sa nechce zľutovať nad svojím spolusluhom, ktorý mu dlží sotva sto denárov. Teraz vychádza najavo, aké má skúpe srdce. Presne povedané, nikto mu nebude upierať právo žiadať to, čo je jeho, no predsa sa v nás niečo búri a vraví nám, že také neľútostné počínanie je so skutočnou spravodlivosťou nezlučiteľné. Nie je spravodlivý ten, s kým sa len pred malou chvíľou zaobchádzalo láskavo, milosrdne a s pochopením a on neprejaví voči svojmu dlžníkovi ani trocha trpezlivosti. Spravodlivosť nie je iba presné dodržiavanie práv a povinností ako v matematike, kde sa problémy riešia sčítaním a odčítaním.

Kresťanská cnosť spravodlivosti je náročnejšia: vedie nás k vďačnosti, vľúdnosti a veľkorysosti; k tomu, aby sme boli vernými a čestnými priateľmi v časoch dobrých i zlých; povzbudzuje nás k tomu, aby sme dodržiavali zákony a poslúchali právoplatné autority; aby sme dokázali radostne napraviť svoj omyl, keď zistíme, že sme pochybili. No predovšetkým, ak sme spravodliví, budeme si bez veľkých rečí a ostentatívnosti zastávať svoje pracovné, rodinné a spoločenské záväzky… a usilovať o svoje práva, ktoré sú zároveň i našimi povinnosťami.

Neverím v spravodlivosť leňochov, pretože svojím dolce far niente — ako sa vraví v mojom milovanom Taliansku — sa prehrešujú, a niekedy ťažkým spôsobom, proti najzákladnejšiemu princípu rovnosti: princípu práce. Nesmieme zabúdať, že Boh stvoril človeka ut operaretur (Gn 2, 15), aby pracoval a ostatní — naša rodina, náš národ, celé ľudstvo — závisia aj na tom, ako my pracujeme. Deti moje, akú úbohú predstavu majú o spravodlivosti tí, ktorí ju redukujú na jednoduché rozdeľovanie hmotných dobier!