S pohľadom upretým na cieľ

Ak vám pripomínam tieto základné pravdy, je to preto, lebo vás chcem vyzvať k pozornému spytovaniu pohnútok usmerňujúcich vaše konanie, aby ste napravili, čo je treba napraviť a všetko zamerali na službu Bohu a svojim bratom ľuďom. Nezabúdajte, že Boh prešiel popri nás, s láskou na nás pohliadol a povolal svätým povolaním, nie pre naše skutky, ale zo svojho rozhodnutia a milosti, ktorú sme dostali vJežišovi Kristovi pred večnými vekmi (2 Tim 1, 9).

Očistite si úmysel, všetko robte z lásky k Bohu a s radosťou objímte svoj každodenný kríž. Opakoval som to už mnohokrát, pretože si myslím, že tieto myšlienky by mali byť vytesané do sŕdc všetkých kresťanov: ak sa nebudeme obmedzovať len na to znášať protivenstvo, ale naopak ho budeme milovať a radostne prijímať každú telesnú i duševnú bolesť, a to všetko ponúkneme Bohu ako zadosťučinenie za naše osobné hriechy i hriechy celého ľudstva, potom vás uisťujem, že toto trápenie vám nebude spôsobovať zármutok.

Potom už neponesieme len tak hocijaký kríž, ale objavíme, že je to kríž Kristov, s útechou, že sám Spasiteľ sa podujíma niesť bremeno. My len spolupracujeme ako Šimon z Cyrény, ktorý vracajúc sa z práce na svojom statku a mysliac na zaslúžený odpočinok, bol prinútený pomôcť Ježišovi niesť jeho kríž (Porov. Mk 15, 21). Pre zamilovanú dušu nie je žiadnym nešťastím dobrovoľne sa stať Kristovým Šimonom z Cyrény a ocitnúť sa tak blízko jeho bolestnému Ľudstvu, premenenému na obyčajnú trosku; naopak, prináša jej to istotu, že Boh je blízko a žehná jej voľbe.

Veľmi často sa mi mnoho ľudí s úžasom zmieňuje o radosti, ktorá vyžaruje z mojich synov v Opus Dei a ktorú prenášajú aj na druhých. Vždy mám rovnaké vysvetlenie, pretože iné ani nepoznám: dôvod ich šťastia je ten, že nemajú strach ani zo života, ani zo smrti, že sa neľakajú protivenstva, že sa každý deň snažia prežiť v duchu obeti, neustále pripravení — aj napriek vlastnej slabosti a úbohosti — zaprieť sami seba, aby ostatným ľuďom uľahčili a spríjemnili kresťanskú cestu.