Josemaría Escrivá Obras
 
 
 
 
 
 
Svätý Josemaría Escrivá
Svätý Josemaría Escrivá sa narodil v roku 1902 v meste Barbastro v Španielsku, ako druhý zo šiestich detí. Od svojich rodičov a v škole sa naučil základy viery a do svojho života už v ranom veku začlenil kresťanské zvyky ako častá spoveď a sväté prijímanie, ruženec, a dávanie almužny. Smrť jeho troch mladších sestier a finančný bankrot rodiny mu dovolili príliš skoro spoznať nešťastie a bolesť. Táto skúsenosť vytvárala jeho prirodzene veselý a expanzívny charakter, a pomohla mu vyzrieť. V roku 1915 sa rodina presťahovala do Logroňa, kde jeho otec našiel novú prácu.

V roku 1918, Josemaría cíti, že Boh od neho niečo chce, ale nevie presne čo je to. Rozhodne sa úplne odovzdať Bohu a stať sa kňazom, aby tak bol lepšie pripravený a viac k dispozícii plniť Božiu vôľu. Začína študovať teológiu v Logroňe a v roku 1920 je prijatý do diecézneho seminára v Zaragoze, kde na Universidad PONTIFICIA (pápežská univerzita) dokončuje svoje štúdium pred prijatím sviatosti kňazstva. V Zaragoze tiež, na návrh svojho otca a so súhlasom predstavených, študuje právo. V roku 1925 prijíma sviatosť posvätnej vysviacky - kňazstva a začína rozvíjať svoju kňazskú službu, ktorú od tejto chvíle identifikuje celý jeho život. Ako kňaz stále čaká na svetlo, aby videl čo Boh od neho chce.

V roku 1927 sa sťahuje do Madridu, aby získal doktorát z práva. Sprevádza ho jeho matka, sestra a brat, pretože po smrti svojho otca v roku 1924 sa Josemaría stal hlavou rodiny. V hlavnom meste Španielska vykonáva intenzívnu kňazskú službu, obzvlášť medzi chudobnými, chorými a deťmi. Počas toho zároveň zarába na živobytie pre seba a svoju rodinu tým, že vyučuje právo.

Toto obdobie veľkého ekonomického utrpenia prežíva celá rodina s dôstojnosťou a dobrou náladou. Kňazská služba Josemaríu sa rozširuje aj na mladých študentov, umelcov, robotníkov a intelektuálov. Spolu s chudobnými a chorými, o ktorých sa Josemaría stará sa učia preukazovať lásku a v kresťanskom duchu sa usilujú o zlepšenie sociálnej situácie.

V Madride, 2. októbra 1928, mu Boh počas duchovných cvičení zjaví jeho poslanie . V tento deň sa rodí Opus Dei. Konkrétnym poslaním Opus Dei je rozširovať medzi mužmi a ženami všetkých spoločenských vrstiev osobný záväzok nasledovať Krista, milovať Boha a blížneho a hľadanie svätosti v každodennom živote. Od roku 1928 sa Josemaría Escrivá úplne odovzdáva plneniu tohto zakladateľského poslania, ktoré od Boha dostal. Nepovažuje sa však za inovátora, ani reformátora, pretože je presvedčený, že Ježiš Kristus je večná novosť, a že je to Duch Svätý, kto neustále omladzuje svoju Cirkev. V roku 1930, na základe nového svetla od Boha, začína apoštolskú prácu v Opus Dei so ženami. Josemaría Escrivá stavia ženu, ako kresťanku a občanku, pred jej každodennú osobnú zodpovednosť, ktorá je rovnaká ako zodpovednosť muža- budovať spoločnosť a Cirkev.

V roku 1934 vydáva pod provizórnym názvom "Duchovné úvahy" - prvé vydanie "Cesty", jeho najrozšírenejšie dielo, z ktorého sa v priebehu niekoľkých rokov publikovalo viac než štyri milióny výtlačkov. V duchovnej literatúre je Josemaría Escrivá známy aj inými knihami, ako sú "Svätý Ruženec", "Ísť s Kristom", "Boží priatelia", "Krížová cesta", "Brázda" alebo "Vyhňa". Občianska vojna v Španielsku(1936-1939), bola pre rozvoj Diela veľkou prekážkou. Pre Cirkev to boli roky utrpenia, poznačené náboženským prenasledovaním, ktorému zakladateľ Opus Dei po mnohých útrapách unikol.


V roku 1943 sa na základe milosti, ktorú Josemaría Escrivá dostal počas slávenia svätej omše, rodí Kňazská spoločnosť Svätého Kríža, ktorú tvoria kňazi inkardinovaní v Prelatúre, pochádzajúci z laikov Opus Dei. Úplné členstvo tak laikov ako aj kňazov v Opus Dei je základnou črtou ducha Diela, ktorú Cirkev potvrdila tým, že Dielu dala osobitnú právnu formu. Kňazská spoločnosť Svätého Kríža taktiež poskytuje, v súlade s miestnymi farnosťami a kňazmi, duchovnú formáciu pre diecéznych kňazov a seminaristov. Diecézni kňazi môžu byť tiež súčasťou Kňazskej spoločnosti Svätého Kríža a byť inkardinovaní vo svojich diecézach, do ktorých patria.

Vedomý si toho, že jeho poslanie má univerzálnu pôsobnosť a dosah, sa v roku 1946 Josemaría Escriva presťahoval do Ríma, práve po skončení druhej svetovej vojny. Medzi týmto rokom a rokom 1950 obdrží Opus Dei niekoľko pápežských schválení, ktorými sú potvrdené jeho špecifické prvky: nadprirodzený cieľ, šíriť kresťanské posolstvo posväcovania obyčajného života; jeho poslanie služby pápežovi, univerzálnej Cirkvi a miestnym cirkvám; univerzálny charakter, sekularita ; rešpektovanie slobody, osobnej zodpovednosti a plurality v politických, sociálnych, kultúrnych otázkach, atď. Z Ríma sa v rokoch 1946 a 1975 Opus Dei postupne, pod vedením zakladateľa, rozširovalo do tridsiatich krajín na piatich kontinentoch.

Od roku 1948 patria do Opus Dei aj manželia hľadajúci svätosť vo svojom vlastnom stave. V roku 1950 Svätá stolica tiež schvaľuje, aby boli prijatí ako spolupracovníci a aby pomáhali pri práci Opus Dei muži a ženy, ktorí sú nekatolíci a nekresťania: pravoslávni, luteráni, židia, moslimovia, atď.

V 50. rokoch, Josemaría nabáda k realizácii rôznorodých projektov: odborných škôl, školiacich stredísk pre poľnohospodárov, univerzít, škôl, nemocníc, zdravotníckych zariadení, atď. Tieto činnosti vedú bežní veriaci kresťania - ktorí sa s laickou mentalitou a profesionálnym prístupom snažia slúžiť konkrétnym potrebám na určitom mieste - otvorení sú pre ľudí všetkých rás, náboženstiev a sociálnych skupín: jasná kresťanská identita iniciatív podporovaných veriacimi Opus Dei je sprevádzaná hlbokým rešpektom k slobode svedomia.

Počas Druhého vatikánskeho koncilu (1962-1965), zakladateľ Opus Dei udržuje intenzívny a bratský vzťah s mnohými koncilovými biskupmi. Predmetom jeho častých rozhovorov sú niektoré z otázok, ktoré tvoria jadro učenia Koncilu, ako je napríklad doktrína univerzálneho povolania k svätosti alebo úloha laikov v poslaní Cirkvi. Hlboko zasiahnuutý doktrínou Druhého vatikánskeho koncilu sa Josemaría Escrivá usilovne zasluhuje o jej praktické uplatňovanie aj pomocou formačných aktivít Opus Dei po celom svete.

Medzi rokmi 1970 a 1975 ho jeho evanjelizačné úsilie vedie k uskutočneniu katechetistických ciest po Európe a Amerike. Má na nich veľa besied o formácií, jednoduchých alebo rodinných, na ktorých sa niekedy zúčastňujú aj tisíce ľudí - hovorí o Bohu, o sviatostiach, kresťanskej zbožnosti, posväcovaní práce, a to s rovnakým duchovným nasadením a komunikatívnymi schopnosťami ako počas prvých rokov kňazstva.

Zomiera v Ríme, dňa 26. júna 1975. Jeho smrť oplakali tisíce ľudí, ktorých priblížil ku Kristovi a k Cirkvi vďaka jeho kňazskej činnosti, jeho príkladu a jeho dielam. Od tohoto dňa sa veľký počet veriacich modlí na jeho príhovor a prosia za jeho povýšenie na oltári.

Dňa 06. októbra 2002, sa viac ako 400,000 ľudí zúčastnilo na Svätopeterskom námestí na svätorečení Josemaríu Escrivú. Pápež Ján Pavol II. vo svojej homílii povedal, že tento nový svätec jasne pochopil poslanie pokrsteného človeka, ktoré spočíva vo vyvyšovaní Kristovho kríža nad všetky ľudské skutočnosti a zároveň cítil v sebe obrovskú túžbu evanjelizovať všetkých ľudí.

Pápež vyzval pútnikov z piatich kontinentov, aby šli v jeho stopách. "Šírte v spoločnosti, bez ohľadu na rasu, triedu, kultúru či vek, vedomie, že sme všetci povolaní k svätosti. Snažte sa v prvom rade sami byť svätými, tým, že v necháte v sebe rásť evanjeliového ducha pokory a služby, odovzdáte sa Božej prozreteľnosti a budete načúvať hlasu Ducha Svätého."

Viac informácií: http://www.josemariaescriva.info/