IX Deviate zastavenie: Ježiš po tretí raz padá pod krížom

Na úbočí Kalvárie, keď k vrcholu chýba už iba štyridsať či päťdesiat krokov, padá Pán po tretí raz. Ježiš sa už nedokáže udržať na nohách: už v ňom niet sily a vyčerpaný leží na zemi.

Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom, (a neotvoril ústa) (Iz 53, 7).

Všetci sú proti nemu…: obyvatelia mesta aj cudzinci, farizeji, vojaci, veľkňazi… všetci sa stali katmi. Mária, jeho Matka, moja Matka, plače.

Ježiš plní vôľu svojho Otca! Chudobný, obnažený. Veľkodušný: veď čo viac by ešte mohol dať? Dilexit me, et tradidit semetipsum pro me (Gal 2, 20), miluje ma a obetoval sa za mňa až na smrť.

Bože môj, daj, nech nenávidím hriech, dovoľ mi objať tvoj svätý kríž, aby som bol jedno s tebou a mohol tak plniť tvoju preláskavú vôľu…, zbavený všetkých pozemských citov a iných úmyslov, než je usilovanie o tvoju slávu…, aby som sa veľkodušne, bez akýchkoľvek výhrad odovzdal, zjednotený s tebou v dokonalej zápalnej obete.

1 Pán už nevládze vstať: natoľko ho ťaží bremeno našej úbohosti. Ako vrece vlečú ho na popravisko. On to pripúšťa — mlčky.

Ježišova pokora. Božia poníženosť, ktorá nás pozdvihuje a povznáša. Teraz už chápeš, prečo som ti radil, aby si svoje srdce položil na zem, aby ostatní mohli kráčať po mäkkom?

2 Aké ťažké je dôjsť až na Kalváriu!

Aj ty sa musíš premáhať, aby si neopustil cestu… Tento boj je nádherná vec a naozajstný dôkaz Božej lásky, ktorý nás chce mať silných, lebo virtus in infirmitate perficitur (2 Kor 12, 9), lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.

Pán vie, že keď sa cítime slabí, prichádzame k nemu, lepšie sa modlíme, viac sa umŕtvujeme, prehlbujeme svoju lásku k blížnemu. Tak sa stávame svätými.

Buď Bohu veľmi vďačný aj za pokušenia…, a za to, že bojuješ.

3 Chceš Ježiša sprevádzať zblízka, veľmi zblízka? Otvor si Evanjelium a čítaj si o Pánovom utrpení. Len čítať však nestačí: je treba ho prežívať. Je to veľký rozdiel. Čítať znamená pripomínať si minulosť; prežívať ho znamená byť prítomný pri udalostiach, ktoré sa odohrávajú práve teraz, byť ich ďalším účastníkom.

Dovoľ svojmu srdcu, aby sa rozšírilo a postavilo sa Pánovi po boku. A keď niekedy pocítiš, že tvoje srdce uteká, že si zbabelý — tak, ako všetci ostatní — vtedy pros o odpustenie za svoju a za moju zbabelosť.

4 Máš pocit, akoby sa na teba rútil celý svet. Nikde nevidíš východisko. Tentoraz je nemožné prekážky prekonať.

Hádam si opäť zabudol, že Boh je tvoj Otec? Všemohúci, vševedúci, milosrdný Otec? Nikdy by ti nezoslal niečo zlé. To, čo ťa znepokojuje, je pre teba dobré, hoci tvoje pozemské oči sú nateraz slepé.

Omnia in bonum! Pane, nech sa stane tvoja najmúdrejšia vôľa: teraz i vždy!

5 Teraz už chápeš, koľko utrpenia si zavinil Ježišovi a napĺňa ťa bolesť: aké jednoduché je prosiť ho o odpustenie a oplakávať zrady z minulosti! Ako len nesmierne túžiš po pokání!

Dobre. Ale nezabúdaj, že duch pokánia je predovšetkým v tom — nech by nás to už čokoľvek stálo — že si v každom okamihu plníme svoju povinnosť.

Táto kapitola v inom jazyku