IV Štvrté zastavenie: Ježiš sa stretáva so svojou Najsvätejšou Matkou

Sotva sa Ježiš po svojom prvom páde horko-ťažko zdvihol, stretáva svoju Najsvätejšiu Matku, stojacu pri ceste, kadiaľ prechádzal.

S nesmiernou láskou pozerá Mária na Ježiša a Ježiš na svoju Matku; ich pohľady sa stretnú a každý vyleje svoju bolesť do srdca toho druhého. Trpkosť Kristovho utrpenia zaplaví Máriinu dušu. Všetci, čo prechádzate cestou, pozrite a viďte, či je bôľ ako môj bôľ! (Nár 1, 12)

Ale nikto si to nevšíma, nik to nespozoroval, iba Ježiš.

Teraz sa splnilo Simeonovo proroctvo: A tvoju vlastnú dušu prenikne meč (Lk 2, 35).

V temnej samote Kristových múk prináša naša Matka svojmu Synovi balzam nehy, spojenia, vernosti — áno Božej vôli.

Vedení za ruku Máriou, aj my — ty a ja — chceme potešiť Ježiša tak, že vždy a vo všetkom prijmeme vôľu jeho Otca, ktorý je aj naším Otcom.

Iba tak vychutnáme sladkosť Kristovho kríža, objímeme ho silou lásky a ponesieme ho ako symbol víťazstva po všetkých pozemských cestách.

1 Ktože by s ňou nezaplakal, ktože by sa nenaľakal, vidiac matku skľúčenú?

Tam je jej doráňaný Syn… a tu, ďaleko od neho, my: zbabelí a priečiaci sa Božej vôli.

Matka moja a Pani moja: nauč ma povedať áno, ktoré tak, ako to tvoje, splynie s Ježišovým volaním k Otcovi: non mea voluntas… (Lk 22, 42): nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane.

2 Koľká úbohosť! Koľko urážok Boha! Odo mňa, od teba, od celého ľudstva…

Et in peccatis concepit me mater mea! (Ž 50, 7) Hriešneho ma počala moja mať… Tak, ako všetci ľudia, narodil som sa poškvrnený vinou našich prarodičov. A potom… moje osobné hriechy: odporujem myšlienkami, slovami, skutkami…

Ježiš sa ponížil, stal sa sluhom, aby nás očistil z tejto skazy (porov. Flp 2, 7). Vtelil sa do prečistého lona Márie, svojej Matky, ktorá je aj tvojou, aj mojou Matkou. Žil tridsať rokov v ústraní, pracoval ako každý iný, po Jozefovom boku. Kázal, robil zázraky… A my sa mu odplácame krížom.

Potrebuješ ešte viac dôvodov na ľútosť?

3 Ježiš očakával toto stretnutie so svojou Matkou. Koľko spomienok na detstvo! Na Betlehem, na ďaleký Egypt, na malú dedinku Nazaret. Aj teraz ju chce mať pri sebe, na Kalvárii.

Potrebujeme ju!… Keď má malé dieťa v noci strach, volá: mama!

Tak musí aj moje srdce vždy volať: Matka! Mamička!, neopúšťaj ma.

4 K bezvýhradnému odovzdaniu sa chýba už len kúsok cesty. Ak si sa tam ešte nedostal, nerob si starosti, bojuj ďalej. Príde deň, keď už neuvidíš inú cestu, iba jeho — Ježiša, jeho Najsvätejšiu Matku a nadprirodzené prostriedky, ktoré nám Majster zanechal.

5 Ak sme dušami viery, budeme udalostiam tohto sveta pripisovať len relatívny význam tak, ako to robili svätí. Pán a jeho Matka nás neopustia, a vždy, keď to bude potrebné, budú stáť pri nás, aby naplnili srdcia svojich pokojom a istotou.