XII Dvanáste zastavenie: Ježiš zomiera na kríži

Nápis na kríži vyjadruje dôvod odsúdenia: Ježiš Nazaretský, židovský kráľ (Jn 19, 19). A všetci, čo idú okolo, ho urážajú a posmievajú sa mu.

Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho (Mt 27, 42).

Jeden zo zločincov sa ho zastáva:

Ale on neurobil nič zlé… (Lk 23, 41).

Potom sa na Ježiša obráti s pokornou prosbou plnou viery:

Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva (Lk 23, 42).

Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji (Lk 23, 43).

Vedľa Ježišovho kríža stojí Mária, jeho Matka, spolu s ostatnými nábožnými ženami. Ježišov pohľad padne na Matku a potom na učeníka, ktorého miluje. Obrátený k Matke povie:

Žena, hľa, tvoj syn!

A k učeníkovi:

Hľa, tvoja matka! (Jn 19, 26-27)

Obloha stemnela a tma zahalila zem. Je krátko pred treťou hodinou popoludní, keď Ježiš zvolá:

Eli, Eli, lema sabakthani? Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? (Mt 27, 46)

Vie, že čoskoro bude všetko dokonané, a tak, aby sa splnilo Písmo, povie:

Žíznim (Jn 19, 28).

Vojaci namočia do octu špongiu, nastoknú ju na trstinu a podávajú Ježišovi k ústam. Ježiš okúsi. Potom zvolá:

Je dokonané (Jn 19, 30).

Chrámová opona sa roztrhne na dvoje a zem sa otriasa. Ježiš zvolá veľkým hlasom:

Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha (Lk 23, 46).

Nato vydýchol.

Miluj obetu, lebo je prameňom vnútorného života. Miluj kríž, ktorý je oltárom obety. Miluj bolesť tak, že ako Kristus vypiješ kalich až do dna.

1 Et inclinato capite, tradidit spiritum (Jn 19, 30).

Pán vydýchol naposledy. Často hovorieval učeníkom: Meus cibus est… Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo (Jn 4, 34). Vykonal ho až do konca, v trpezlivosti, pokore, v bezvýhradnej odovzdanosti… Oboediens usque ad mortem (Flp 2, 8): stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži!

2 Kríž. Telo klincami pribité na drevo. Prebodnutý bok… Pri Ježišovi ostáva len jeho Matka, niekoľko žien a jeden mladík. Kde sú apoštoli? A kde sú tí, ktorých uzdravil z ich chorôb: chromí, slepí, malomocní?… A tí, čo mu prevolávali na slávu?… Nik neodpovedá. Krista obklopuje iba mlčanie.

Možno aj ty raz pocítiš Pánovu osamotenosť na kríži. Vtedy hľadaj oporu u toho, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych. Nájdi si útočište v jeho ranách na rukách, na nohách, v jeho boku. Tak sa posilní tvoja vôľa začať odznovu a opäť sa vydáš na cestu, s väčším odhodlaním a účinnosťou.

3 Existuje falošná asketika, predstavujúca Pána na kríži zlostného a vzdorujúceho, ako skrútené telo, visiace nad ľuďmi sťa vyhrážka: zlomili ste ma, no ja na vás teraz hodím svoje klince, svoj kríž, aj svoje tŕne.

Takí ľudia nevedia nič o Kristovom duchu. Vytrpel všetko, čo len mohol — a keďže bol Boh, mohol toho mnoho! — jeho láska však prevýšila všetko utrpenie… Ešte aj po svojej smrti dovolil, aby mu kopija otvorila ďalšiu ranu, a my sme tak našli útočisko v blízkosti jeho preláskavého srdca.

4 Mnohokrát som už opakoval verš eucharistického chválospevu: Peto quod petivit latro poenitens, žiadam, čo žiadal lotor skrúšený, a som vždy znovu dojatý: prosiť, ako prosil kajúci lotor!

Uznal, že si zaslúžil taký krutý trest… A jediným slovom si získal Kristovo srdce a otvoril nebeskú bránu.

5 Z kríža visí Kristovo telo bez života. A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov (Lk 23, 48).

Teraz, keď už ľutuješ, sľúb Ježišovi, že ho — s jeho pomocou — už nikdy viac neukrižuješ. Povedz mu to s vierou. Znova a znova mu opakuj: budem ťa milovať, Bože môj, lebo už od chvíle, ako si sa narodil, a keď si bol malým dieťaťom, vydal si sa mi bezbranne do rúk spoliehajúc sa na moju vernosť.