XI Jedenáste zastavenie: Ježiša pribíjajú na kríž

Teraz pribíjajú Pána na kríž a s ním dvoch zločincov, jedného po pravici a druhého po ľavici. Ježiš hovorí: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia (Lk 23, 34).

Je to láska, ktorá priviedla Ježiša na Kalváriu. A aj teraz, keď už je na kríži, každé jeho gesto, každé slovo je výrazom lásky, trpezlivej, silnej lásky.

Gestom večného veľkňaza, bez otca, bez matky, bez rodokmeňa (porov. Hebr 7, 3), otvára náruč celému ľudstvu.

Spolu s údermi kladív, ktoré pribíjajú Ježiša na kríž, znejú aj prorocké slová Svätého Písma: Prebodli mi ruky a nohy, môžem si spočítať všetky svoje kosti. Lež oni si ma premeriavajú a skúmaj … (Ž 22, 17-18).

Ľud môj, čo som ti urobil? A čím som ti bol na ťarchu? Odpovedz mi! (Mich 6, 3)

A my, s dušou zlomenou bolesťou, Ježišovi úprimne odpovedáme: som tvoj, odovzdávam sa ti a s radosťou sa pribíjam na kríž tým, že som uprostred sveta človekom, ktorý ti celkom patrí a slúži tvojej oslave, tvojmu vykupiteľskému dielu a spoluvykúpeniu celého ľudstva.

1 Pán je pribitý na kríž. Kati nemilosrdne vykonali rozsudok. Ježiš sa im prenechal s nekonečnou krotkosťou.

Toľké muky neboli potrebné. Mohol sa vyhnúť tejto trpkosti, tomuto ponižovaniu, zlému zaobchádzaniu, nespravodlivému rozsudku, hanbe popraviska, klincom i prebodnutiu kopijou… On však chcel toto všetko pre teba a pre mňa vytrpieť. A my? Budeme mu vedieť odpovedať rovnako?

Možno niekedy — sám pred krížom — začneš plakať. Nepremáhaj sa vtedy. Ale snaž sa, aby tvoj plač vyústil v predsavzatie.

2 Tak veľmi milujem Krista na kríži, že mi každý kríž pripadá ako jemná výčitka môjho Pána:… Ja trpím,… a ty si zbabelý. Ja ťa milujem,… a ty na mňa zabúdaš. Ja ťa prosím,… ale ty hovoríš nie. Ja tu, na kríži, s gestom večného veľkňaza, z lásky k tebe trpím tak, ako sa len dá trpieť,… a ty sa sťažuješ aj pri najmenšom prejave nepochopenia, pri najmenšom ponížení.

3 Aké krásne sú kríže na štítoch hôr, na vrcholkoch pamätníkov, alebo na vežiach katedrál!… Ale kríž je treba zasadiť aj do útrob tohto sveta, lebo práve tam chce byť Ježiš vyvýšený: v hluku tovární a dielní, v tichu knižníc, v ruchu ulíc, v tichu polí, v dôvernom prostredí domovov, na zhromaždeniach, na štadiónoch… Všade tam, kde kresťan poctivo prežíva svoj život, má svojou láskou zasadzovať Kristov kríž. A Kristus na kríži pritiahne všetko k sebe.

4 Po mnohých rokoch urobil istý kňaz neobyčajný objav: pochopil, že svätá omša je skutočnou prácou, operatio Dei, Božou prácou. A v ten deň pri jej slávení zakúsil bolesť, radosť i únavu. Na vlastnom tele pocítil, aká je božská práca vyčerpávajúca.

Aj Krista stála prvá omša námahu: kríž.

5 Prv, ako začneš pracovať, polož si na stôl alebo vedľa svojich pracovných nástrojov kríž. Občas sa naň pozri… Keď pocítiš únavu, tvoje oči sa obrátia na Ježiša a nájdeš novú silu, aby si mohol pokračovať vo svojom úsilí.

Pretože tento kríž je viac ako len portrét milovaného človeka — rodičov, detí, manželky, snúbenice… — On je ti všetkým: je tvojím otcom, bratom, priateľom, tvojím Bohom, i láskou všetkých lások.