Odvaha

Nebuďte úzkoprsými, nezrelými mužmi alebo ženami, krátkozrakými, neschopnými dosiahnuť náš nadprirodzený kresťanský horizont Božích detí. Boh a odvaha!

Odvaha nie je nerozvážnosť, ani nerozvážna smelosť, ani obyčajná bezočivosť. Odvaha je sila, základná cnosť, nevyhnutná pre život duše.

Rozhodol si sa skôr vďaka uvažovaniu než pre zápal a nadšenie. Hoci by si si želal mať ho, nebolo miesta pre cit: odovzdal si sa, lebo si bol presvedčený, že Boh to tak chce. A od tej chvíle si už nepocítil nijakú vážnejšiu pochybnosť; naopak, prežívaš pokojnú, miernu radosť, ktorá príležitostne v tebe vytryskne. Takto sa odvďačuje Boh za odvahu Lásky.

Čítal som príslovie, ktoré je známe v mnohých krajinách: „Svet patrí Bohu, ale Boh ho prenajíma statočným, “ a nad tým som sa zamyslel. — Na čo ešte čakáš?

Nie som taký apoštol, akým by som mal byť. Som… bojazlivý. Nie si náhodou taký ustráchaný, pretože máš málo lásky? — Rob proti tomu niečo!

Ťažkosti ťa vyľakali a stal si sa „rozvážnym, umierneným a objektívnym.“ Spomeň si, že týmito slovami si pohŕdal vždy, keď boli synonymami zbabelosti, bojazlivosti a pohodlnosti.

Strach? Ten je vlastný ľuďom, čo si uvedomujú, že konajú zle. Ty, nikdy.

Je dosť značné množstvo kresťanov, ktorí by boli apoštolmi…, keby nemali strach. Sú to tí istí, čo sa potom sťažujú, že ich Pán — vravia — opúšťa. A ako sa oni správajú k Bohu?

Je nás veľa; s Božou pomocou môžeme zvládnuť všetko, tvrdia s nadšením. — Prečo sa teda strachuješ? S Božou milosťou sa môžeš stať svätým, a o to predsa ide.

Keď nás hryzie svedomie, že sme zanechali dobrú vec, je to znamenie, že Pán si želal, aby sme ju nezanedbali. — Skutočne. Okrem toho si môžeš byť istý, že s Božou milosťou by si ju bol „mohol“ urobiť.

Nezabúdajme: keď sa plní Božia vôľa, ťažkosti sa buď prekračujú, alebo sa popod ne podlezie, či prejde popri nich… . Ale…, prekonajú sa!

Keď sa pracuje na rozširovaní nejakého apoštolského diela, „nie“ nikdy nie je definitívna odpoveď: vytrvaj!

Si príliš „obozretný“ alebo veľmi málo „nadprirodzený“ a preto chytráčiš: nevymýšľaj si sám „prekážky“, ani ich nechci sám odstrániť. — Možno, že ten, čo ťa počúva, je menej „bystrý“ alebo veľkodušnejší než ty, a keďže sa spolieha na Boha, nebude namietať toľkými „ale.“

Niektoré spôsoby konania sú také opatrnícke, že sú jedným slovom zbabelosťou.

Presvedč sa: keď sa pracuje pre Boha, neexistujú ťažkosti, ktoré by sa nedali prekonať, ani znechutenie, ktoré by ťa prinútilo prácu opustiť, ani neúspechy, ktoré si zaslúžia toto pomenovanie vzhľadom na zdanlivo neplodné výsledky.

Tvoja viera je veľmi málo operatívna: dalo by sa povedať, že je to skôr viera svätuškára než človeka, ktorý bojuje o to, aby sa stal svätým.

Pokoj! Odvaha! Týmito cnosťami rozdrv piatu kolónu vlažných, zbabelcov, zradcov.

Ubezpečoval si ma, že chceš bojovať bez oddychu. A teraz prichádzaš ku mne so zvesenými krídlami. Pozri, i z ľudského hľadiska je vhodné, že nedostávaš všetko vyriešené, bez prekážok. Niečo — ba veľa! — musíš dať aj ty. Ak nie, ako inak sa chceš stať svätým?

Nepúšťaš sa do práce na tomto nadprirodzenom diele, pretože — ako vravíš — sa obávaš, že sa to, čo robíš, nebude páčiť, že urobíš nejaký nešťastný krok. — Keby si viac myslel na Boha, tieto nezmyselné obavy by zmizli.

Niekedy si myslím, že tých niekoľko málo nepriateľov Boha a Cirkvi žije z ustráchanosti mnohých dobrých ľudí a hanbím sa kvôli tomu.

V rozhovore ma uisťoval, že by nikdy neodišiel z chatrče, v ktorej býval, pretože sa mu viac páčilo počítať trámy vo „svojej“ stajni ako hviezdy na nebi. — A takých je mnoho, neschopných zriecť sa svojho haraburdia, aby mohli pozdvihnúť svoj zrak k nebu. Je už načase, aby dokázali uprieť svoj zrak vyššie!

Chápem nadprirodzenú i ľudskú radosť toho, čo mal šťastie byť predsunutou hliadkou božskej sejby. „Je úžasné cítiť sa jediným, čo môže rozhýbať celé mesto a jeho okolie,“ opakoval si s veľkým presvedčením. — Nepočítaj s viac prostriedkami alebo s tým, že prídu iní: duše ťa potrebujú dnes, teraz.

Buď odvážny vo svojej modlitbe a Pán ťa zmení z pesimistu na optimistu; z bojazlivého na odvážneho; z váhavého na muža viery, na apoštola!

Problémy, ktoré ťa predtým zrážali — zdali sa ti byť ako vysokánske hory — úplne zmizli, zázračne sa vyriešili ako vtedy, keď Pán rozkázal vetru i moru, aby sa utíšili. — A pomyslieť na to, že si ešte pochyboval!

„Nepomáhajte toľko Duchu Svätému!“, povedal mi raz priateľ žartom, ale s veľkou obavou. Odpovedal som mu: domnievam sa, že mu „pomáhame“ málo.

Keď vidím toľko zbabelosti a falošnej opatrnosti…, u mužov i žien, mám sto chutí sa ich opýtať: takže viera a dôvera sú len na to, aby sa hlásali, a nie na to, aby sa praktizovali?

Tvoj súčasný stav sa ti javí dosť zvláštny: na jednej strane si ustráchaný, keď sa pozeráš do svojho vnútra; na druhej strane si istý a oduševnený, keď sa pozeráš nahor. — Nerob si starosti: je to znak, že sa stále lepšie poznávaš a — čo je dôležité — že stále lepšie poznávaš Jeho.

Videl si? — S Ním si to dokázal! Čo ťa tak prekvapuje? — Presvedč sa: nemáš sa čomu čudovať. Keď dôveruješ Bohu — dôveruješ naozaj! — veci idú ľahko. A okrem toho sa vždy prekročia hranice toho, čo si človek predstavoval.

Chceš žiť svätú odvahu a dosiahnuť, aby Boh pôsobil prostredníctvom teba? — Obráť sa na Máriu a ona ťa bude sprevádzať po ceste pokory tak, že na to, čo sa pre ľudské chápanie zdá nemožné, dokážeš odpovedať „fiat“ — nech sa stane!, slovom, ktoré spojí Nebo so zemou.