Priateľstvo

Keď ti padne zaťažko prejaviť niekomu láskavosť či službu, mysli na to, že je Božím dieťaťom; pripomeň si, že nám Pán prikázal, aby sme sa navzájom milovali. — Ba čo viac: denne vnikaj hlbšie do tohto evanjeliového príkazu, nezostávaj na povrchu. Vyvodzuj z neho dôsledky — nie je to ťažké — a prispôsobuj svoje správanie v každom okamihu týmto požiadavkám.

Dnes sa žije tak závratne rýchlo, že sa kresťanská láska stala zriedkavým javom v tomto našom svete, hoci sa — prinajmenšom verbálne — ohlasuje Kristus… — Uznávam ti to. Ale čo robíš ty ako katolík, ktorý sa s Ním má stotožniť a ísť v jeho stopách? Pretože nám prikázal šíriť jeho učenie všetkým ľuďom; všetkým!, vo všetkých časoch.

V dejinách to bolo vždy tak, že sa ľudia združovali, aby splnili spoločnú úlohu a spoločný cieľ. — Je pre mužov a ženy dneška „jediný cieľ“, večné šťastie, hádam menej?

Pochopil si zmysel priateľstva, keď si sa cítil pastierom malého stádočka, ktoré si opustil a ktoré sa teraz znova usiluješ zhromaždiť, s úmyslom každému jednému slúžiť.

Nemôžeš byť len pasívny element. Musíš sa zmeniť na skutočného priateľa svojich priateľov a: „pomáhať im.“ V prvom rade predovšetkým príkladom svojho správania. A potom, svojou radou a vplyvom, vychádzajúcimi z tvojej dôveryhodnosti.

Nadchol ťa duch bratstva a družnosti, ktorý si nečakane objavil… — Prirodzene: je to niečo, o čom si často sníval, ale nikdy si sa s tým nestretol. A nestretol si sa s tým preto, lebo ľudia zabúdajú, že sú Kristovými bratmi, a že On je naším milovaným bratom, ktorý položil svoj život za iných, za všetkých a každého jedného z nás, úplne bezpodmienečne.

Mal si veľké šťastie, že si stretol pravých učiteľov, skutočných priateľov, ktorí ťa s oddanosťou naučili všetko, čo si chcel vedieť. Nemusel si použiť nijaký úskok, aby si sa „zmocnil“ ich vedy, pretože ti ukázali najľahšiu cestu, hoci ich samotných jej odhalenie stálo veľa ťažkej práce a námahy… Teraz si na rade ty, aby si spravil to isté, s týmto, s tým druhým, so všetkými!

Poriadne nad tým rozjímaj a vyvoď dôsledky: osoby, ktorým si nesympatický, zmenia svoj názor, keď si uvedomia, že ich máš „naozaj“ rád. Závisí to len od teba.

Nestačí byť len dobrým: musí to byť na tebe aj vidno. Čo by si povedal o ružovom kre, na ktorom by rástlo iba tŕnie?

Aby sa vlažní zohriali, treba ich obklopiť ohňom nadšenia. Mnohí by na nás mohli volať: nenariekajte nad mojím stavom, ale radšej mi ukážte cestu, ako vyjsť z tejto situácie, ktorá vám spôsobuje taký žiaľ!

Povinnosť bratstva voči všetkým ľuďom spôsobí, že budeš vykonávať „apoštolát malých vecí“ bez toho, aby si to niekto všimol: s duchom služby, tak, že sa im cesta stane milou.

Akú úbohú dušu majú tí, čo si žiarlivo strážia svoj „zoznam krívd!“… S takými nešťastníkmi nie je možné spolunažívať. Skutočná láska okrem toho, že si nevedie záznamy „má dať — dal“, si taktiež nevšíma, „omnia suffert“ — znesúc všetko — urážky, ktorých sa jej dostáva.

Plníš náročný životný plán: zavčasu vstávaš, modlíš sa, pristupuješ k sviatostiam, veľa pracuješ alebo študuješ, si striedmy, umŕtvuješ sa… pritom však cítiš, že ti niečo chýba! Vezmi si do svojho rozhovoru s Bohom túto úvahu: keďže svätosť — boj o jej získanie — je plnosťou lásky, musíš prehodnotiť svoju lásku k Bohu a skrze ňu, aj svoju lásku k ostatným. Možno potom odhalíš vo svojej duši skryté veľké chyby, proti ktorým si doteraz ani nebojoval: nie si dobrým synom, dobrým bratom, dobrým spoločníkom, dobrým priateľom, dobrým kolegom; a keďže nezriadene miluješ „svoju svätosť“, závidíš iným. „Obetuješ sa“ v mnohých „osobných“ maličkostiach, a preto ľpieš na svojom ja, na svojej osobe, a v podstate nežiješ ani pre Boha, ani pre ostatných: ale len pre seba.

Považuješ sa za priateľa, pretože nepovieš ani jedno zlé slovo. — To je pravda. Predsa však nevidím ani jeden dobrý skutok, či už príkladu alebo služby… — Takí sú najhoršími priateľmi.

Najprv sa zle správaš… a skôr, než na to môže niekto zareagovať, kričíš: „A teraz nech je medzi nami láska!“ — Keby si vždy začal s tým druhým, nikdy by si sa nedostal k tomu prvému.

Nebuď intrigán ako ten, o ktorom sa vlastná matka vyjadrila: „Len mu predstavte svojich priateľov a on sa už postará, aby medzi vami vznikla zvada.“

Nezdá sa mi byť kresťanský taký spôsob bratstva, ktorým sa pred tebou honosí tvoj priateľ, keď ťa varoval: „Povedali mi o tebe takú alebo onakú klebetu: nedôveruj istej osobe v tvojom okruhu priateľov…“ Nezdá sa mi byť kresťanský, pretože tento „brat“ nemá šľachetnú povahu najprv umlčať klebetníka a potom ti poctivo povedať jeho meno. — Keď nemá charakter na to, aby zmenil svoje správanie, taký „brat“ ťa privádza do nebezpečenstva, že zostaneš v živote osamotený, nedôverčivý voči každému a bez lásky ku všetkým.

Nemáš ani kúštik nadprirodzeného pohľadu a v ostatných vidíš len osoby s horším či lepším spoločenským postavením. Na ľudí si ani nespomenieš, ani im neslúžiš. Preto nie si veľkodušný… a žiješ veľmi ďaleko od Boha so svojou falošnou zbožnosťou, hoci sa veľa modlíš. Učiteľ hovoril veľmi jasne: „odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa… lebo som bol hladný…, bol som smädný…, bol som vo väzení a nenavštívili ste ma.“

Dokonale milovať Boha a nechať sa ovládať egoizmom alebo apatiou vo vzťahu k blížnemu je nezlučiteľné.

Skutočné priateľstvo vyžaduje aj úprimnú snahu pochopiť presvedčenie našich priateľov, aj keby sme sa s ním nestotožňovali ani ho neprijali.

Nikdy nedovoľ, aby na ceste priateľstva vyrastala burina: buď lojálny!

Pevné predsavzatie s ohľadom na priateľstvo: aby som sa ani myšlienkami, ani slovom, ani skutkami voči blížnemu — nech je to ktokoľvek — nesprával tak, ako doteraz: to znamená, nech nikdy neprestanem praktikovať kresťanskú lásku a nech nikdy nenechám vo svojej duši priestor pre ľahostajnosť.

Tvoja láska musí zodpovedať a prispôsobovať sa potrebám ostatných…; nie tvojim.

Sme Božie deti!: skutočnosť, ktorá nás premieňa na niekoho oveľa nadprirodzenejšieho než len na ľudí, čo sa vzájomne vedia zniesť. Počúvaj Pána: „vos autem dixi amicos!“ — sme jeho priatelia, ktorí ako On ochotne dajú život jeden za druhého, tak v hodine hrdinstva, ako aj v bežnom spolužití.

Ako možno očakávať, že tí, čo nemajú našu vieru, vstúpia do Svätej Cirkvi, keď vidia neláskavé vzájomné správanie sa tých, čo sa nazývajú nasledovníkmi Krista?

Tvoja príťažlivosť vyplývajúca z tvojho láskavého správania sa musí rozšíriťa prehĺbiť. Ak sa tak nestane, tvoj apoštolát vyhasne v nečinných a uzavretých krúžkoch.

Svojím priateľstvom a doktrínou — opravujem sa: láskou a Kristovým posolstvom — môžeš získať veľa nekatolíkov pre vážnu spoluprácu pre dobro všetkých ľudí.

Zapísal som si slová onoho robotníka, ktorý po stretnutí, čo si ty zorganizoval, nadšene komentoval: „Nikdy som nepočul hovoriť o šľachetnosti, čestnosti, láskavosti, veľkodušnosti… tak ako tu.” — A zakončil užasnutý: „Proti materializmu ľavice aj pravice je toto skutočná revolúcia!“ — Každá duša dokáže pochopiť bratstvo, ktoré ustanovil Ježiš Kristus: urobme všetko preto, aby toto učenie nestratilo na sile!

Niekedy sa snažíš ospravedlniť tvrdením, že si roztržitý a zmätený, alebo že máš povahu suchára a rezervovaného človeka. A dodávaš, že preto ani dobre nepoznáš ľudí, s ktorými žiješ. — Počuj, ani teba táto výhovorka neuspokojuje, však?

Poradil som ti, aby si do všetkých maličkostí svojho všedného života dal veľa nadprirodzného pohľadu. A okamžite som dodal: spolužitie so svojimi blížnymi ti na to v priebehu dňa ponúka veľa príležitostí.

Žiť lásku k blížnemu znamená rešpektovať zmýšľanie druhých a tešiť sa z ich cesty k Bohu… bez toho, že by si vyžadoval, aby zmýšľali rovnako ako ty, alebo aby sa k tebe pripojili. — Napadlo ma ponúknuť ti takúto úvahu: tieto rozličné cesty sú paralelné; po svojej dráhe každý príde k Bohu…; nezdržiavaj sa porovnávaním ani túžbou zistiť, kto je vyššie: na tom nezáleží. Dôležité je to, aby sme všetci dosiahli cieľ.

Ten druhý má veľa chýb! Dobre… Ale vzhľadom na to, že len v nebi sú dokonalí, ty tiež ťaháš za sebou tie svoje a napriek tomu ťa iní znášajú, dokonca si ťa vážia: pretože ťa milujú láskou, akú dával Ježiš Kristus svojim učeníkom, ktorí niesli poriadnu záťaž svojich bied! — Pouč sa!

Sťažuješ sa, že ťa nechápe… — Som si istý, že robí všetko možné, len aby ťa pochopil. Kedy sa ty aspoň trochu pousiluješ pochopiť jeho?

Súhlasím! Pripúšťam to: táto osoba konala zle: jej správanie je zavrhnnutiahodné, nedôstojné a bezcharakterné. — Z ľudského hľadiska si zaslúži len opovrhnutie!, dodal si. — Ubezpečujem ťa, že ťa chápem, ale nestotožňujem sa s tvojím posledným tvrdením; ten opovrhnutiahodný život je posvätný: Kristus zomrel za to, aby ho vykúpil! Keď ním nepohrdol on, ako sa opovažuješ ty?

Keď sa tvoje priateľstvo zníži k tomu, že sa staneš spoluvinníkom cudzích pokleskov, zredukuje sa na smutné kumpánstvo, ktoré nie je hodné ani deravý groš.

Je pravda, že život, sám osebe stiesnený a neistý, je niekedy ťažký. — To však môže prispieť k tomu, že sa staneš nadprirodzenejším a vo všetkom budeš vidieť Božiu ruku: tak budeš i ľudskejším a chápavejším k svojmu okoliu.

Odpustenie viny je úmerné autorite. Obyčajný sudca musí usvedčeného páchateľa, ktorý priznal svoju vinu — aj po prihliadnutí na poľahčujúce okolnosti — odsúdiť. Zvrchovaná moc štátu udeľuje niekedy amnestiu alebo milosť. Kajúcej duši Boh odpúšťa vždy.

„Prostredníctvom vás som uvidel Boha, ktorý zabúdal na moje bláznovstvá i urážky a prijímal ma s otcovskou láskou.“ Toto napísal istý stratený syn 20. storočia svojim, keď sa skrúšený vrátil do otcovského domu.

Stálo ťa veľa postupne odstraňovať a zabúdať na všetky svoje drobné starosti, osobné ambície: malé a banálne, ale zakorenené. — Namiesto toho si získal istotu, že tvojou radosťou i záujmom sú tvoji bratia, a iba oni, pretože si sa v blížnom naučil objaviť Ježiša Krista.

„Stonásobne viac!“… Ako si si pred niekoľkými dňami pripomenul onen Pánov prísľub! — Uisťujem ťa, že v bratstve, ktoré sa žije medzi tvojimi druhmi v apoštoláte, nájdeš ono „stonásobne viac.“

Koľko strachu a koľko nebezpečenstiev môže rozptýliť skutočná láska medzi bratmi, o ktorej sa nerozpráva — pretože by to mohlo vyznieť ako profanácia —, ale ktorá vyžaruje z každej maličkosti!

Prichádzaj s úplnou dôverou každý deň k Najsvätejšej Panne. Posilní tvoju dušu aj tvoj život. — Dá ti účasť na pokladoch, ktoré skrýva vo svojom srdci, lebo „ešte nikdy nebolo počuť, žeby bol niekto opustený, kto sa utiekal pod jej ochranu.“