Druhý svet

Pravý kresťan je vždy pripravený stanúť pred Bohom. Pretože ak bojuje, aby žil ako Kristov človek, je v každom okamihu pripravený splniť svoju povinnosť.

Tvárou v tvár smrti buď pokojný! — Takého si ťa žiadam. — Nie však s chladným stoicizmom pohana, ale s vrúcnosťou Božieho dieťaťa, ktoré vie, že život sa nekončí, len mení. — Zomrieť?… Nie, žiť!

Môj známy, doktor práv i filozofie pripravoval sa na konkurz o miesto vedúceho katedry na Madridskej univerzite. Mal za sebou dve skvelé, brilantne ukončené štúdiá. Dostal som od neho správu, že je chorý a že si ma želá vidieť. Prišiel som do penziónu, kde býval. — „Otče, zomieram,“ povedal namiesto pozdravu. Láskyplne som ho povzbudil. Chcel si vykonať generálnu spoveď. Tej noci zomrel.

Spolu s istým architektom a lekárom sme ho pripravili do truhly. — Pri pohľade na mladé telo, ktoré sa rýchlo začínalo rozkladať, sme sa všetci traja zhodli na tom, že jeho dve univerzitné štúdiá nie sú ničím v porovnaní s jeho definitívnou kariérou, ktorú práve zavŕšil ako dobrý kresťan.

Všetko sa vyrieši, okrem smrti… A smrť vyrieši všetko.

Smrť príde neúprosne. A preto, aká prázdna márnivosť je upínať sa na tento život! Pozri sa, ako toľkí trpia. Jedni, lebo život sa končí a je im ľúto ho opustiť; iní, lebo je dlhý a nudí ich… V nijakom prípade nemá zmysel považovať našu existenciu na zemi za cieľ. Treba vyjsť z takejto logiky a zakotviť v inej: večnej. Na to je potrebná radikálna zmena: vyprázdniť sa od seba samého, od egocentrických a pominuteľných motívov, aby sme sa mohli znovuzrodiť v Kristovi, ktorý je večný.

Odhliadnuc od tvojich hriechov, keď myslíš na smrť, nemaj strach… Pretože On už vie, že ho miluješ… a z akého si cesta. — Ak ho hľadáš, prijme ťa ako otec strateného syna: musíš ho však hľadať!

„Non habemus hic manentem civitatem“ — nemáme tu trvalé miesto. — A aby sme na to nezabudli, táto pravda sa niekedy ukazuje v hodine smrti krutým spôsobom: ako nepochopenie, prenasledovanie, pohŕdanie… A vždy ako samota, pretože hoci sme obklopení láskou, každý umiera sám. — Zbavme sa už teraz všetkých pút! Stále sa pripravujme na tento krok, ktorý nás privedie do večnej prítomnosti Najsvätejšej Trojice.

Čas je náš poklad, „peniaze“ na zakúpenie si večnosti.

Utešila ťa myšlienka, že život znamená zodrať sa, spáliť sa v službe Bohu. — Takto, keď sa budeme vyčerpávať v službe Jemu, príde oslobodenie v podobe smrti, ktorá nám prinesie Život.

Môj priateľ kňaz pracoval s mysľou upriamenou na Boha, pevne sa držiac jeho otcovskej ruky a pomáhal aj iným, aby si osvojili tieto základné myšlienky. Mohol si teda povedať: „keď zomrieš, všetko pôjde dobre ďalej, pretože sa o to bude starať On.“

Nerob zo smrti tragédiu, lebo ňou nie je! Len deti bez srdca sa netešia na stretnutie so svojimi rodičmi.

Všetko tu dole na zemi je len hrsť popola. Mysli na tie milióny ľudí — už zosnulých — „dôležitých“ a „slávnych“, na ktorých si už nikto nespomenie.

Toto bola veľká kresťanská revolúcia: premeniť bolesť na plodné utrpenie; urobiť zo zla dobro. Odňali sme diablovi mocnú zbraň…; a s ňou dobývame večnosť.

Súd bude hrozný pre tých, čo dokonale poznali cestu, ukazovali ju aj iným a povzbudzovali ich nasledovať ju… a sami po nej nešli. — Boh ich bude súdiť a aj odsúdi podľa ich vlastných slov.

Očistec je Božím milosrdenstvom, aby očistil od nedostatkov tých, ktorí sa s ním túžia stotožniť.

Len peklo je trestom za hriech. Smrť a súd sú len jeho následky, ktorých sa neboja tí, čo žijú v Božej milosti.

Ak ťa niekedy znepokojuje myšlienka na našu sestru smrť — pretože sa vidíš taký ničotný! — dodaj si odvahu a uvažuj: aké bude to nebo, ktoré nás čaká, keď sa všetka tá nekonečná nádhera, veľkosť, šťastie a Láska Boha vlejú do úbohej hlinenej nádoby, akou je ľudské stvorenie, a naplnia ju naveky, vždy nanovo a novým šťastím?!

Keď sa spravodlivý človek stretáva s trpkou nespravodlivosťou tohto života, ako ho len teší pomyslenie na večnú Spravodlivosť svojho večného Boha! — A, uvedomujúc si svoju vlastnú úbohosť, volá ako Pavol, plný túžby: „non vivo ego“ — Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus! A bude žiť naveky.

Ako pokojne sa musí umierať, keď sa hrdinsky prežívala každá minúta života! — Môžem ťa o tom uistiť, pretože som bol svedkom radosti tých, ktorí sa s pokojnou netrpezlivosťou pripravovali počas mnohých rokov na toto stretnutie.

Pros Pána, aby ho nikto z nás nesklamal. — Nebude to pre nás ťažké, keď sa nebudeme správať ako hlupáci. Pretože náš Boh Otec nám pomáha vo všetkom: dokonca aj tak, že naše vyhnanstvo vo svete je len dočasné.

Myšlienka na smrť ti pomôže pestovať cnosť lásky, pretože ten konkrétny moment spolužitia je možno tým posledným, v ktorom sa stretávaš s tým či oným…: či už oni alebo ty, alebo ja, sa môžeme každú chvíľu rozlúčiť so životom.

Istý človek, ktorý veľmi túžil po Bohu, povedal: našťastie my ľudia nežijeme večne!

Zamyslel som sa nad touto správou: ročne zomiera päťdesiatjeden miliónov ľudí; za minútu deväťdesiatsedem. Rybár — povedal už Učiteľ — vrhá svoje siete do mora; a nebeské kráľovstvo je podobné takejto sieti, z ktorej sa budú vyberať dobrí; zlí, ktorí nespĺňajú podmienky, budú navždy zavrhnutí. Päťdesiatjeden miliónov umiera ročne, deväťdesiatsedem ľudí za minútu. Povedz to aj iným.

Naša Matka vstúpila s telom i dušou do neba. Opakuj jej, že my ako jej deti sa od nej nechceme odlúčiť. Vypočuje ťa!

Zoznam citácií zo Svätého Písma
Zoznam citácií zo Svätého Písma
Táto kapitola v inom jazyku