Vnútorný život

Viac získava ten, kto „obťažuje“ stojac bližšie… A preto, priblíž sa k Bohu: snaž sa byť svätým.

Rád prirovnávam vnútorný život k oblečeniu, k svadobnému odevu, o ktorom hovorí Evanjelium. Tkanina sa skladá z každého jedného zvyku alebo praktiky zbožnosti, ktoré jej ako vlákna dodávajú pevnosť. A tak, ako sa oblek aj jednou trhlinou znehodnotí, hoci by bol celkovo v dobrom stave, tak aj tvoj vnútorný život, hoci sa modlíš a pracuješ…, no nemáš ducha kajúcnosti — alebo naopak —, je, aby som to tak povedal, v neporiadku.

Som zvedavý, kedy si už konečne uvedomíš, že tvoja jediná možná cesta je vážne sa usilovať o svätosť?! Rozhodni sa — bez urážky — brať Boha vážne. Tá tvoja ľahkovážnosť, keď s ňou nebudeš bojovať, sa môže zmeniť na smutný rúhavý výsmech.

Niekedy dovolíš, aby sa prejavila tvoja zlá povaha, ktorá pri nejednej príležitosti vystupuje na povrch s nečakanou tvrdosťou. Inokedy sa zase nesnažíš pripraviť svoje srdce i rozum tak, aby boli príjemným príbytkom Najsvätejšej Trojice… A stále… zostávaš trochu ďaleko od Ježiša, ktorého málo poznáš… — Takto nikdy nedosiahneš vnútorný život.

„Iesus Christus, perfectus Deus, perfectus Homo“ — Ježiš Kristus, dokonalý Boh a dokonalý človek. Mnoho kresťanov, čo nasledujú Krista, je uchvátených jeho božstvom, ale zabúdajú naňho ako na Človeka… a zlyhávajú v uskutočňovaní nadprirodzených cností — i napriek všetkému vonkajšiemu balastu nábožnosti — pretože nerobia nič preto, aby získali obyčajné ľudské cnosti.

Liek na všetko: osobná svätosť! — Preto boli svätí takí plní pokoja, sily, radosti, istoty…

Až doteraz si nechápal posolstvo, ktoré my kresťania prinášame ostatným ľuďom: skrytú nádheru vnútorného života. Aký nový svet pred nimi otváraš!

Koľko nových vecí si odhalil! — Predsa si však niekedy trochu naivný a myslíš si, že si už všetko videl, všetkému rozumieš… Potom sa však svojimi rukami dotkneš jedinečného a nesmierneho bohatstva pokladov Pána, ktorý ti bude vždy ukazovať „nové veci“, keď ty budeš odpovedať s jemnosťou a láskou. A tak pochopíš, že si na začiatku cesty, pretože svätosť spočíva v zjednotení sa s Bohom, s naším Bohom, ktorý je nekonečný, nevyčerpateľný.

Láskou sa pochopia „Božie veci“ viac ako štúdiom. Preto musíš pracovať, študovať, prijať chorobu, byť striedmym… všetko s láskou!

Otázka pri tvojom dennom spytovaní svedomia: nechal som uplynúť nejakú hodinu, v ktorej som sa neprihovoril môjmu Bohu Otcovi?… Rozprával som sa s Ním so synovskou láskou? — Dokážeš to!

Nebudeme sa klamať… — Boh nie je nijaký tieň, vzdialená bytosť, ktorá nás stvorí a potom nás opustí; nie je ani pán, čo odchádza a už sa nevráti. Hoci ho nevnímame našimi zmyslami, jeho existencia je oveľa skutočnejšia než všetky reality, ktorých sa dotýkame a ktoré vidíme. Boh je tu, s nami, prítomný, živý: vidí nás, počuje, riadi nás a pozoruje aj naše najmenšie skutky, naše najskrytejšie úmysly. Veríme tomu…, ale žijeme, akoby Boh neexistoval! Pretože mu nevenujeme ani jedinú myšlienku, ani jediné slovo; pretože ho neposlúchame, ani sa neusilujeme ovládať naše vášne; pretože mu neprejavujeme lásku, ani mu neprinášame zadosťučinenie… — Chceme aj naďalej žiť s vierou, ktorá je mŕtva?

Keby si žil v Božej prítomnosti, koľkým „nenapraviteľným“ situáciám by si predišiel.

Ako chceš žiť v Božej prítomnosti, keď sa stále rozhliadaš na všetky strany?… — Si ako opitý malichernosťami.

Možno sa zľakneš slova: rozjímanie. — Pripomína ti knihy v starej čiernej väzbe, šum vzdychov alebo modlitieb v opakujúcej sa monotónnosti… To však nie je rozjímanie. Rozjímať znamená uvažovať, rozjímať o tom, že Boh je tvojím Otcom a že ty si jeho dieťa, ktoré potrebuje pomoc; ďakovať mu za to, čo ti už dal, a za to, čo ti ešte dá.

Jediný spôsob, ako spoznať Ježiša je: stýkať sa s ním! Vždy v Ňom nájdeš Otca, Priateľa, Radcu a Pomocníka vo všetkých ušľachtilých aktivitách svojho každodenného života… — A v takomto priateľstve sa zrodí Láska.

Ak si dostatočne vytrvalý v každodennej účasti na prednáškach len preto, že tam získaš nejaké vzdelanie… veľmi obmedzené; ako to, že nemáš vytrvalosť chodiť k Učiteľovi, ktorý ťa túži naučiť múdrosti vnútorného života, s príchuťou a náplňou večnosti?

Akú hodnotu má nejaký človek alebo najprestížnejšia cena na svete v porovnaní s Ježišom Kristom, ktorý na teba stále čaká?

Chvíľa každodenného rozjímania — priateľskej jednoty s Bohom — je vlastná ľuďom, čo vedia správne využívať svoj život; uvedomelým kresťanom, ktorí sa správajú dôsledne.

Zamilovaní si nedokážu povedať zbohom: stále zostávajú spolu. — Či ty a ja milujeme takto Pána?

Nevšimol si si, ako sa milujúci krášlia, aby sa páčili a boli pekní jeden pre druhého?… — Tak by si si aj ty mal okrášliť a dať do poriadku svoju dušu.

Milosť, podobne ako príroda, sa vyvíja stupňovite. — Pôsobenie milosti nie je možné predbiehať; ale v tom, čo závisí od nás, musíme pripraviť pôdu a spolupracovať s milosťou, keď nám ju Boh udelí. Je potrebné usmerňovať duše do výšin: povzbudzovať ich k ideálu Krista; doviesť ich do úplných dôsledkov, bez žiadnych kompromisov či zmierňovania. A nesmieme pritom zabúdať na to, že svätosť nie je predovšetkým dielom sily. Obyčajne má milosť svoj vlastný rytmus a nemá rada násilnosti. Podnecuj svoju svätú netrpezlivosť…, ale nestrácaj pritom trpezlivosť.

Je odpovedať na Božiu milosť — pýtaš sa — vecou spravodlivosti…? Veľkodušnosti? — Lásky!

„V najnevhodnejších chvíľach mi víria v hlave rozličné záležitosti…“, vravíš. Preto som ti odporúčal, aby si sa snažil zachovať nejaký čas na vnútorné mlčanie,… a strážiť svoje vonkajšie i vnútorné zmysly.

„Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva…” Prosba Kleofáša a jeho druha bola účinná. — Aká škoda, keby sme ani ty ani ja nedokázali „zadržať“ Ježiša, ktorý ide popri nás, aká bolesť, že ho neprosíme, aby zostal s nami!

Tých niekoľko minút každodenného čítania Nového zákona, ktoré som ti radil — tak, že sa vžiješ do scény ako jeden z jej účastníkov, ako ďalšia osoba navyše —, je na to, aby si „žil“ Evanjelium vo svojom živote… a aby ho žili aj ostatní.

Predtým si sa veľa „bavil“… — Teraz však, keď nosíš Krista v sebe, celý tvoj život sa naplnil úprimnou a nákazlivou radosťou. Preto priťahuješ ostatných. — Stýkaj sa s Kristom viac, aby si pritiahol všetkých.

Pozor: buď opatrný! — Dbaj na to, aby si v snahe zvýšiť duchovnú teplotu svojho prostredia sám neochladol.

Zvykni si so všetkým sa zverovať Bohu.

Všímaš si, ako mnohí tvoji priatelia dokážu preukazovať veľkú jemnosť a citlivosť vo svojom správaní sa k osobám, ktoré milujú: k snúbenici, k manželke, k svojim deťom, k svojej rodine…? — Povedz im — a ty sám sa snaž! — že Pán si nezaslúži menej: nech sa aj voči nemu tak správajú! A ešte im poraď, aby si udržiavali túto jemnosť a citlivosť, ale žité s Ním a pre Neho, a dosiahnu šťastie, o akom nikdy nesnívali, už tu na zemi.

Pán zasial do tvojej duše dobré semeno. A pre toto semeno večného života použil mocný prostriedok: modlitbu. Nemôžeš preto poprieť, že veľakrát, keď si bol tvárou v tvár pred Svätostánkom, ťa Pán nechal v hĺbke duše počuť, že ťa chce mať pre seba, že máš všetko zanechať… Ak to teraz poprieš, si mizerný zradca; a keď si na to zabudol, si nevďačník.

Použil tiež — a nemôžeš o tom pochybovať, tak ako si o tom ani doteraz nepochyboval — rady a nadprirodzené povzbudenia tvojho duchovného otca, čo naliehavo opakoval slová, ktoré nemôžeš prejsť bez povšimnutia. A úplne na začiatku použil Pán — vždy preto, aby zasial dobré semeno do tvojej duše —, šľachetného, úprimného priateľa, ktorý ti povedal pevné pravdy, plné Božej lásky.

– Teraz si však s naivným prekvapením odhalil, že nepriateľ zasial do tvojej duše kúkoľ. A že ho naďalej vysieva, zatiaľ čo ty pohodlne spíš a povoľuješ vo svojom vnútornom živote. — To a nič iné je dôvodom, že vo svojej duši nachádzaš lepkavé buriny svetskosti, ktoré, ako sa niekedy zdá, chcú udusiť dobré pšeničné zrno, ktoré si dostal…

– Vytrhni ich všetky naraz! Stačí ti na to Božia milosť. Neboj sa, že po nich zostane prázdne miesto, rana… Pán tam znova zaseje svoje semeno: Božiu lásku, bratskú lásku, túžbu po apoštoláte… A po čase nezostane ani stopa po kúkoli, keď ho teraz, keď je ešte čas, vytrhneš aj s koreňom. A najlepšie by bolo, keby si nespal a v noci strážil svoje pole.

Šťastné a blažené duše, ktoré keď počujú Ježiša — a On k nám hovorí neustále —, ihneď ho spoznávajú ako Cestu, Pravdu a Život! — Dobre vieš, že keď nám takéto šťastie uniká, je to preto, že nám chýbalo odhodlanie nasledovať ho.

Znova si pocítil Krista veľmi blízko. — A znova si pochopil, že máš všetko robiť len pre Neho.

Priblíž sa viac k Pánovi…, viac! — Kým sa nestane tvojím Priateľom, tvojím Dôverníkom, tvojím Sprievodcom.

Každým dňom sa cítiš hlbšie ponorený v Bohu…, vravíš mi. — Každým dňom budeš teda bližšie k svojim bratom.

Ak si doteraz, predtým, než si ho spoznal, chcel bežať životom s otvorenými očami, aby ti nič neuniklo… Tak od tejto chvíle… bež s jasným pohľadom!, aby si s Ním videl to, čo ťa skutočne zaujíma.

Tam, kde je vnútorný život, sa duša s každou ťažkosťou utieka k Bohu s takou spontánnosťou, s akou krv prúdi k rane.

„Toto je moje telo…“ Ježiš sa obetoval a skryl sa pod spôsobom chleba. Teraz je tam prítomný so svojím Telom a svojou Krvou, so svoju Dušou a svojím Božstvom: rovnako ako v deň, keď Tomáš vložil prsty do jeho slávnych rán. Koľkokrát však ty prechádzaš okolo a nemáš pre Neho ani krátky pozdrav zo slušnosti, ako to robíš, keď stretneš ktoréhokoľvek známeho. — Máš omnoho menšiu vieru než Tomáš!

Predstav si, že by kvôli tomu, aby si sa ty dostal na slobodu, uväznili tvojho najlepšieho priateľa: či by si sa nesnažil ísť ho navštíviť, aspoň chvíľu sa s ním rozprávať, priniesť mu darček, teplo priateľstva, útechu?… A keby ti rozhovor s väzňom mal poslúžiť na to, že by ťa uchránil od zlého a poskytol ti dobro… nevykonal by si ho? A keby namiesto tvojho priateľa išlo o tvojho vlastného otca či brata? — Nuž teda?!

Ježiš zostal v Najsvätejšej Sviatosti pre nás! Aby nám zostával po boku, aby nás podopieral, aby nás sprevádzal. — A lásku možno oplatiť len láskou. — Ako by sme teda denne neprichádzali k Svätostánku, hoci by to bolo iba na pár minút, aby sme ho pozdravili a prejavili mu našu lásku detí a bratov?

Nevidel si niekedy podobnú scénu? — Stojí tu nejaký seržant alebo nie veľmi významný podporučík… blíži sa k nemu urastený vojak s neporovnateľne lepším výzorom než majú dôstojníci, a predsa nechýba pozdrav ani odpoveď naň. Uvažuj nad tým kontrastom: zo Svätostánku kostola blíži sa k tebe Kristus — dokonalý Boh a dokonalý človek —, ktorý za teba zomrel na kríži a ktorý ti dáva všetky dobrá, čo potrebuješ… A ty prechádzaš popri Ňom bez povšimnutia.

Začal si so svojou každodennou návštevou Sviatosti oltárnej… — Nečudujem sa, že mi hovoríš: začínam bláznivo milovať svetlo pred Svätostánkom.

Nech ani jeden deň nechýba: „Ježišu, milujem ťa“ a — prinajmenšom — jedno duchovné sväté prijímanie, ako zadosťučinenie za všetky zneuctenia a svätokrádeže, ktoré On znáša, aby mohol byť s nami.

Vari nezdravíme a srdečne sa nezhovárame s ľuďmi, ktorých máme radi? — A tak ty a ja budeme zdraviť — mnohokrát denne — Ježiša, Máriu, Jozefa a nášho Anjela strážneho.

Uctievaj veľmi Našu Matku. Ona vie, ako jemne oplatiť dary, ktoré jej dávame. Okrem toho, keď sa budeš každý deň modliť, v duchu viery a lásky, Posvätný ruženec, Panna Mária sa postará o to, aby si sa dostal veľmi ďaleko na ceste jej Syna.

Ako by sme mohli obstáť v každodennom boji bez pomoci Našej Matky? — Hľadáš ju vytrvale?

Anjel strážny nás stále sprevádza ako korunný svedok. Bude to on, kto pri tvojom osobnom súde po smrti pripomenie všetky tvoje malé pozornosti, ktoré si v priebehu života prejavil Nášmu Pánovi. Ba čo viac, keď sa budeš cítiť stratený pre hrozné obvinenia nepriateľa, tvoj Anjel strážny predstaví všetky tvoje najskrytejšie poryvy srdca — na ktoré si možno ty sám už zabudol —, tvoje prejavy lásky Bohu Otcovi, Bohu Synovi a Bohu Duchu Svätému. Preto nikdy nezabúdaj na svojho Anjela strážneho a toto nebeské knieža ťa neopustí ani teraz, ani v rozhodujúcej chvíli.

Tvoje prijímania boli veľmi chladné. Venoval si len málo pozornosti Pánovi: rozptyľovala ťa každá maličkosť… — No odkedy si uvedomuješ — pri dôvernom rozhovore s Bohom — prítomnosť anjelov, tvoj postoj sa zmenil… Myslíš si: „Nech ma nevidia takého!“, vravíš si… — A pozri, tentoraz si vďaka obave „čo na to povedia“ o trochu viac pokročil v ústrety Láske.

Keď cítiš, že máš vyschnuté srdce a nevieš, čo máš povedať, obráť sa s dôverou na Pannu Máriu. Povedz jej: „Moja nepoškvrnená Matka, oroduj za mňa!“ Keď ju budeš vzývať s vierou, Ona ti umožní — aj pri takejto vyprahnutosti — pocítiť Božiu blízkosť.

Táto kapitola v inom jazyku