Ľudské ohľady

Keď je v hre obrana pravdy, ako je možné želať si neznepáčiť sa Bohu a zároveň neprísť do konfliktu s prostredím? Sú to veci, ktoré si odporujú: buď jedno, alebo druhé! Je potrebné, aby obeta bola zápalnou obetou: je treba spáliť všetko… dokonca aj to, „čo povedia ľudia“, aj to, čo sa nazýva dobrá povesť.

Ako jasne teraz vidím, že „svätá bezostyšnosť“ má svoj koreň veľmi hlboko v Evanjeliu! Plň Božiu vôľu…, a pamätaj pritom na Ježiša zhanobeného, Ježiša opľúvaného a fackovaného, Ježiša vláčeného pred tribunály niktošov…, a na Ježiša, ktorý mlčal.

- Predsavzatie: skloniť hlavu pred urážkami a — rátajúc aj s pokoreniami, ktoré nepochybne prídu, pokračovať v Božskej úlohe, ktorú nám milosrdná láska nášho Pána chcela zveriť.

Budí hrôzu pomyslenie na škodu, ktorú môžeme spôsobiť, keď sa necháme strhnúť strachom alebo hanbou vystupovať ako kresťania v bežnom živote.

Sú takí, ktorí keď hovoria o Bohu alebo o apoštoláte, budia dojem, že cítia potrebu obhajovať sa. Možno je to preto, že ešte neobjavili hodnotu ľudských cností a naopak, je v nich priveľa duchovnej deformácie a zbabelosti.

Je zbytočné chcieť sa zapáčiť všetkým. Nespokojní a tí, čo protestujú, tu budú vždy.

Pozri, ako sa k tomu stavia ľudová múdrosť: „Keď je dobre baránkom, vlkom je zle.“

Nesprávaj sa ako tí, čo sa ľakajú nepriateľa, ktorý má len silu svojho „agresívneho hlasu.“

Rozumieš práci, ktorá sa vykonáva…, páči sa ti (!). Veľmi sa však snažíš, aby si nespolupracoval, a hlavne, aby ostatní nevideli alebo si nemysleli, že spolupracuješ.

- Obávaš sa, aby si o tebe nemysleli, že si lepší, než v skutočnosti si, povedal si mi. Nie je to náhodou tak, že sa bojíš, aby od teba Boh a ľudia nežiadali viac koherencie?

Zdal sa byť pevne rozhodnutý…, keď si však bral pero, aby sa rozišiel so svojou snúbenicou, prevážila nerozhodnosť a chýbala mu odvaha: veľmi ľudské a pochopiteľné, komentovali to ostatní. Ako vidno, podľa niektorých nepatria pozemské lásky medzi veci, ktoré treba opustiť, keď chceme nasledovať Ježiša Krista úplne, keď to On žiada.

Niektorí blúdia zo slabosti — chybou krehkosti hliny, z ktorej sme vytvorení —, ale pevne sa držia učenia Cirkvi.

Sú to tí istí, čo s Božou milosťou preukazujú hrdinskú odvahu a pokoru v priznaní svojho omylu a v húževnatej obrane pravdy.

Niektorí nazývajú nerozvážnosťou a opovážlivosťou vieru a dôveru v Boha.

Je bláznovstvo dôverovať Bohu…! hovoria. A či nie je väčšie bláznovstvo dôverovať sám sebe alebo ostatným ľuďom?

Píšeš mi, že si sa konečne dostal do spovednice a zakúsil pokorenie preto, lebo si musel otvoriť stoku — ako si to nazval — svojho života pred „nejakým človekom.“

- Kedy konečne zničíš tú márnivú sebaúctu, ktorú k sebe cítiš? Potom pôjdeš na spoveď radostne, ukázať sa taký, aký si, pred „toho človeka,“ pomazaného — druhého Krista, samotného Krista! —, ktorý ti dá rozhrešenie a Božie odpustenie.

Majme odvahu žiť verejne a vytrvalo podľa našej svätej viery.

„“Nemôžeme byť sektármi„“, povedali mi s nádychom nestrannosti, „keď ide o pevnosť učenia Cirkvi.“

Potom, čo som im objasnil, že ten, ktorý má Pravdu, nie je sektár, pochopili svoj omyl.

Aby sme sa presvedčili o tom, že je smiešne povýšiť módu na zásadu správania sa, stačí si pozrieť niektoré staré portréty.

Páči sa mi, že máš rád procesie a všetky vonkajšie prejavy našej svätej matky Cirkvi, aby sa Bohu vzdávala náležitá úcta…, a že ich prežívaš!

„Ego palam locutus sum mundo“: Ja som verejne hovoril svetu, odpovedal Ježiš Kajfášovi, keď sa priblížila chvíľa položiť jeho život za nás.

- A predsa sú kresťania, ktorí sa hanbia prejaviť „palam“ — verejne — úctu k Pánovi.

Keď sa apoštoli rozutekali a rozzúrený ľud si ide potrhať hrdlá nenávistným revom proti Ježišovi Kristovi, svätá Mária nasleduje zblízka svojho Syna po jeruzalemských uliciach. Neodradí ju rev davu, ani neprestáva sprevádzať Vykupiteľa, zatiaľ čo sa všetci v dave v anonymite stávajú zbabelo „odvážnymi“, aby ubližovali Kristovi.

Mocne ju vzývaj: „Virgo fidelis!“ — Panna verná! A pros ju, aby sme my, čo sa nazývame Božími priateľmi, nimi boli skutočne a v každom čase.