Ustanovenie Eucharistie

Bolo pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti (Jn 13, 1).

Na svet padla noc, pretože staré obrady, dávne znaky nekonečného Božieho milosrdenstva voči ľudstvu sa mali dočkať svojho naplnenia, otvoriac cestu novému skutočnému úsvitu: novej Veľkej noci. Eucharistia bola ustanovená v noci, ako príprava na ráno Zmŕtvychvstania.

Ježiš ostal v Eucharistii z lásky k tebe. Ostal, hoci vedel, ako ho ľudia prijmú…, ako ho ty prijmeš.

Ostal, aby bol tvojím pokrmom, aby si ho navštevoval, aby si sa s ním zhováral o svojich problémoch, a aby si sa skrze modlitbu pred svätostánkom a sväté prijímanie doňho každý deň stále viac zamilovával, a tak prispel k tomu, že veľa duší sa vydá na rovnakú cestu.

Dobré dieťa, tu na zemi zamilovaní bozkávajú to, čo prichádza od milovaného: kvety, list, darček na pamiatku…

A ty? Mohol by si niekedy zabudnúť, že máš Ježiša vždy pri sebe?! Mohol by si zabudnúť, že sa ti dáva ako pokrm?

Pane, nech už nikdy nepoletujem iba nízko nad zemou, nech som vždy osvietený lúčmi božského slnka — Krista — v Eucharistii, nech sa môj let neskončí prv, ako nájdem pokoj tvojho srdca!

Pramene: Ísť s Kristom, č. 155. Vyhňa, č. 887, 305, 39.

Otče nás. Zdravas Mária. Sláva Otcu

Tento bod v inom jazyku