Výber

Zaviazaný! Ako veľmi sa mi páči to slovo! — My, Božie deti, sa dobrovoľne zaväzujeme žiť v oddanosti Pánovi a usilovať sa, aby neobmedzene a dokonale vládol v našich životoch.

Svätosť — skutočná svätosť sa vylieva, aby svojou hojnosťou naplnila srdcia a duše druhých. — Božie deti sa posväcujú tým, že posväcujú iných. — Žije sa v tvojom okolí kresťanský život? Rozmýšľaj nad tým každý deň.

Naším cieľom je Kristovo kráľovstvo. Preto buď, dieťa moje, veľkodušné a nespytuj sa na žiaden z mnohých dôvodov, prečo v tebe chce vládnuť. — Ak k nemu vzhliadneš, uvidíš, ako ťa miluje… pocítiš hlad, aby si mu odpovedal, volajúc, že aj ty ho miluješ a pochopíš, že ak ho ty neopustíš, ani on ťa neopustí.

Prvým krokom na to, aby si ostatných priblížil ku Kristovým cestám, je, aby ťa videli spokojného, šťastného a istého na svojej ceste k Bohu.

Žiaden katolík — či už muž alebo žena — nesmie zabudnúť na túto základnú myšlienku: vždy a všade napodobňovať Ježiša Krista a nikoho neodmietať.

Ježiš, náš Pán, si želá, aby sme ho nasledovali zblízka. Niet inej cesty. — Je to dielo Ducha Svätého v každej duši — aj v tvojej — a preto buď poslušný, aby si svojmu Bohu nestaval prekážky.

Neklamným znakom toho, že hľadáš svätosť, je — dovoľ mi, aby som to tak nazval — „zdravý psychologický predsudok“ — zabudnúť na seba, myslieť vždy na druhých, a tak ich priviesť k Bohu.

Buď si jasne vedomý toho, že Boh ťa nepotrebuje. — Jeho volanie je nadovšetko láskavým milosrdensvom jeho srdca.

Buď srdečný a láskavý — s kresťanskou láskou! — k tomu, kto blúdi, ale nerob kompromisy v ničom, čo by sa priečilo našej svätej viere.

Obráť sa na našu sladkú Pannu Máriu, Matku Božiu a Matku našu a pros ju o čistotu duše i tela pre všetkých. — Povedz jej, že ju chceš vzývať — vo všetkom — a vždy víťaziť v boji proti nepriateľom Božích detí — v zlých časoch, alebo aj v dobrých, dokonca vo veľmi dobrých.

Prišiel na zem, aby spasil celý svet — „omnes homines vult salvos fieri.“ — Pri tvojej práci spoločne s toľkými ľuďmi vždy mysli na to, že nie je duša, ktorá by Krista nezaujímala.

Pane, uisťoval si ho, rád som vďačný, vždy by som chcel byť vďačný druhým. — Pozri sa: nie si kameň… ani strom … ani mulica. Nepatríš k tým stvoreniam, ktoré si svoj účel splnia na zemi. Je to preto, lebo Boh ťa chcel stvoriť ako muža a ženu, ako svoje dieťa, a miluje ťa „in caritate perpetua“, večnou láskou. — Chceš byť vďačný. Urobil by si výnimku vo vzťahu k Pánovi? — Každý deň by ti mala zo srdca vytrysknúť búrlivá modlitba vďaky.

Treba mať porozumenie, pravú lásku. Keď sa ti to raz skutočne podarí, potom budeš mať srdce otvorené pre všetkých bez rozdielov; a aj s tými, ktorí sa k tebe správali zle, budeš uplatňovať Ježišovu radu: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení…, a ja vás posilním.“

Správaj sa láskavo k tým, ktorí nevedia o Bohu. No o čo láskavejší musíš byť k tým, ktorí Boha poznajú: bez toho sa ti totiž to prvé nepodarí.

Keby si naozaj Boha miloval z celého srdca, láska k blížnemu, ktorá je pre teba niekedy taká namáhavá, by bola nevyhnutným dôsledkom veľkej Lásky. — Potom by si k nikomu necítil nepriateľstvo a správal by si sa k ľuďom nestranne.

Cítiš božsky bláznivú túžbu, aby ľudia poznali Božiu lásku? Tak vo svojom bežnom živote obetuj umŕtvovania, modli sa, plň si svoje povinnosti a premáhaj sa v maličkostiach.

Povedz mu pomaly: dobrý Ježišu, ak mám byť apoštolom — apoštolom apoštolov, je potrebné, aby si ma urobil veľmi pokorným. — Daj, aby som spoznal sám seba: aby som poznal seba a aby som poznal teba. — Tak nikdy nezabudnem na svoju malosť.

„Per Iesum Christum Dominum nostrum“ — skrze Ježiša Krista, nášho Pána. Tak by si mal robiť všetko: pre Ježiša Krista! — Je dobre, že máš ľudské srdce, ale ak robíš niečo len pre nejakú konkrétnu osobu, nie je to dobre! — Aj keď to robíš pre brata alebo priateľa, rob to predovšetkým pre Ježiša Krista!

Cirkev, ľudia zo všetkých kontinentov, ľudia týchto i budúcich čias od teba očakávajú veľa… jedno si však musíš v hlave aj v srdci ujasniť: nebudeš plodný, keď nebudeš svätý. Opravujem sa: keď nebudeš bojovať o svätosť.

Nechaj sa formovať údermi milosti — tvrdými alebo jemnými. Usiluj sa nebyť prekážkou, ale nástrojom. A ak chceš, tvoja Najsvätejšia Matka ti pomôže a nebudeš hrádzou, ale riečišťom božského prílivu.

Pane, pomôž mi, aby som ti bol verný a poslušný „sicut lutum in manu figuli“ — ako hlina v hrnčiarových rukách. — Potom už nebudem žiť ja, ale ty, láska moja, budeš žiť a pôsobiť vo mne.

Ježiš spôsobí, že budeš úprimne milovať všetkých a láska k nemu sa tým nijako nezmenší. Naopak: čím viac budeš milovať Ježiša, tým viac ľudí sa zmestí do tvojho srdca.

Čím viac sa stvorenie priblíži k Bohu, tým univerzálnejším sa cíti: jeho srdce sa zväčší, aby sa doňho zmestili všetci a všetko, v jednej veľkej túžbe položiť vesmír k Ježišovým nohám.

Keď Ježiš zomrel na kríži, mal tridsaťtri rokov. Mladosť nemôže byť ospravedlnením! — Navyše každý prežitý deň ti z nej odoberá… Keď zotrváš pri ňom, nájdeš večnú mladosť.

Odmietni nacionalizmus, ktorý sťažuje porozumenie a spolužitie: bola to jedna z najničivejších prekážok v mnohých historických momentoch. — Vzdoruj mu ešte silnejšie — lebo by bol ešte ničivejším — ak ho chcú rozšíriť aj na telo Cirkvi, kde by najviac mala zažiariť jednota všetkého a všetkých v láske k Ježišovi Kristovi.

Ty, Božie dieťa, čo si až doteraz urobil, aby si pomohol ľuďom zo svojho okolia? Nemôžeš sa uspokojiť s tou pasivitou, s tou malátnosťou: On si chce tvojím príkladom, slovom, priateľstvom a službou získavať ostatných.

Obetuj sa, odovzdaj sa a pracuj s každou jednou dušou osobitne, ako sa opracúvajú drahé kamene. — Ba musíš vyvinúť ešte väčšie úsilie, lebo ide o skutok neporovnateľnej hodnoty: cieľom všetkej duchovnej pozornosti je pripraviť dobré nástroje pre službu Bohu, lebo každý jeden človek stál Krista všetku jeho krv.

Byť kresťanom — a osobitne byť kňazom, keď si uvedomíme, že všetci pokrstení máme účasť na kráľovskom kňazstve, znamená byť stále na kríži.

Keby si bol dôsledný, teraz, keď ťa zasiahlo jeho svetlo, túžil by si byť svätým tak, ako si bol predtým veľkým hriešnikom a bojoval by si o to, aby si túto túžbu uskutočnil.

Nie je to pýcha, ale statočnosť, keď používaš silu autority a riešiš, keď je treba riešiť, keď si to tak vyžaduje plnenie svätej Božej vôle.

Občas treba niekomu „zviazať ruky“, s úctou a mierou, bez urážok či nezdvorilosti. Nie z pomsty, ale ako liek. Nechceme trestať, ale hojiť.

Vážne si na mňa pozeral… ale nakoniec si ma pochopil, keď som ti povedal: „Chcem v Božích deťoch reprodukovať Kristov život, preto o ňom rozjímam, aby som konal ako On a hovoril len o Ňom“.

Ježiš ostal v Eucharistii… z lásky k tebe. — Ostal, a pritom vedel, ako ho ľudia prijmú… ako ho ty prijmeš. — Ostal, aby bol tvojím pokrmom, aby si ho navštevoval a zhováral sa s ním o svojich problémoch, stýkal sa s ním v modlitbe pred svätostánkom a v prijímaní Eucharistie, aby si sa doňho každý deň viac zamilúval a prispel k tomu, že aj veľa iných duší pôjde po rovnakej ceste.

Hovoríš, že túžiš žiť svätú chudobu a odpútanosť od vecí, ktoré používaš. — Polož si otázku: mám takú lásku a také pocity ako Ježiš Kristus vo vzťahu k chudobe a bohatstvu? — Poradil som ti: okrem toho, že spočinieš vo svojom Bohu, Otcovi so skutočnou odovzdanosťou dieťaťa… osobitne upriam svoj pohľad na cnosť chudoby, aby si ju miloval ako Ježiš. A tak namiesto toho, že by si ju vnímal ako kríž, budeš ju vnímať ako znak vyvolenia.

Niektorí kresťania občas konajú tak, že neprisudzujú prikázaniu lásky najvyššiu hodnotu, akú má. Kristus, obkolesený svojimi, vo svojej nádhernej poslednej reči odovzdal tento odkaz: „Mandatum novum do vobis, ut diligatis invicem“ — Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. — Navyše zdôraznil: „In hoc cognoscent omnes quia discipuli mei estis“ — Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci. — Kiež by sme sa rozhodli žiť tak, ako on chce!

Ak nám chýba zbožnosť — puto, ktoré nás pevne spája s Bohom a skrze neho aj s ostatnými, pretože v nich vidíme Krista — nevyhnutne vzniká nesvornosť a úplná strata kresťanského ducha.

Z celého srdca ďakuj Pánovi za obdivuhodné a zároveň strašné sily rozumu a vôle, s ktorými ťa chcel stvoriť. Obdivuhodné, pretože ťa pripodobňujú Jemu a strašné, pretože sú ľudia, ktorí sa vzoprú svojmu Stvoriteľovi. — Ja, ako dôsledok vďaky Božích detí, nášmu Otcovi teraz i vždy hovorím: „Serviam!“ — Budem ti slúžiť!

Pravý apoštolát a plodné diela nemôžu existovať bez vnútorného života a formácie: bez nich je každá práca ťažká a dokonca fiktívna. — Preto je zodpovednosť Božích detí taká veľká! Mali by sme mať hlad a smäd po Ňom a jeho učení.

Niekto chcel pokoriť nášho dobrého priateľa a povedal mu, že jeho duša je iba druhotriedna či treťotriedna. — Presvedčený o svojej ničote, bez toho, že by sa hneval, odpovedal: keďže každý človek má len jednu dušu — aj ja mám iba tú svoju — pre každého je jeho duša prvotriedna. Nechcem cieliť nízko! Mám teda veľmi „prvotriednu“ dušu a s Božou pomocou ju chcem očistiť, vybieliť a roznietiť, aby s ňou môj Milovaný bol spokojný. — Aj keď sa cítiš neskonale úbohý, nezabúdaj, že ani ty nesmieš „cieliť nízko.“

Sťažuješ sa, že si sám, že prostredie je nepriateľské. Mysli na to, že Ježiš Kristus, dobrý rozsievač, každého z nás ako pšeničný klas stláča vo svojej doráňanej ruke, zvlažuje nás svojou krvou, obmýva nás a očisťuje, opája nás láskou! A potom nás veľkoryso jedného po druhom rozsieva do sveta, pretože pšenica sa neseje sypaním z vriec, ale zrnko po zrnku.

Opakujem: pros Pána, aby dal svojim deťom „dar jazykov“, aby nám všetci rozumeli. — Dôvod, pre ktorý prosím o tento dar jazykov, si môžeš odvodiť zo stránok Evanjelia, oplývajúceho podobenstvami a príkladmi, ktoré uvádzajú do života učenie a znázorňujú to duchovné, bez toho, že by znižovali alebo skresľovali Božie slovo. — Pre všetkých — vzdelaných aj menej vzdelaných — je jednoduchšie porozumieť a rozjímať nad Božím odkazom prostredníctvom ľudských obrazov.

V našej dobe — a vždy! — keď chce Pán v božskej sejbe rozsievať svoje semeno do každého prostredia, takisto chce, aby veľkosť sejby nebola na úkor jej intenzity… — Máš jasnú, nadprirodzenú úlohu prispievať k tomu, aby sa táto intenzita nestratila.

Áno, máš pravdu: si v hlbokej biede! Keby záležalo na tebe, kde by si teraz bol, ako ďaleko by si došiel? Uznávaš, že iba „milosrdná láska ťa môže naďalej milovať.“ — Nech ťa uteší myšlienka, že On ti neodoprie ani svoju lásku, ani svoje milosrdenstvo, ak ho hľadáš.

Usiluj sa, aby vo svete bolo veľa ľudí, ktorí budú milovať Boha z celého srdca. — Je čas urobiť bilanciu: koľkým si už pomohol objaviť túto lásku?

Prítomnosť a svedectvo Božích detí vo svete má strhávať, nie, aby sa nechali strhnúť; má vytvoriť vlastné — Kristove — prostredie a nenechať sa ovládať iným prostredím.

Tvojou povinnosťou je nadviazať kontakt s tými, ktorí ťa obklopujú, zobudiť ich z hlbokého spánku, otvoriť im nové a široké horizonty v ich malomeštiackom a egoistickom živote, sväto im skomplikovať život, aby zabudli na seba samých a porozumeli problémom iných. — Ak nie, nie si dobrým bratom svojich ľudských bratov, ktorí potrebujú ono „gaudium cum pace“ — radosť a pokoj, ktoré nepoznajú alebo už na ne zabudli.

Žiadne dieťa svätej Cirkvi nemôže ostať chladné a bez pocitu znepokojenia pri pohľade na neosobné masy: stádo, bandu, svorku, napísal som pri istej príležitosti. Koľko šľachetných ideálov sa skrýva v ich zdanlivej ľahostajnosti! Koľko možností! — Je potrebné slúžiť všetkým, vložiť ruky na každého — „singulis manus imponens“, tak, ako to robil Ježiš, aby sa navrátili do života, aby sa im posilnil rozum a spevnela vôľa, aby boli užitoční!

Ani ja som si nikdy nemyslel, že Boh ma raz tak pritiahne k sebe. Ale Pán — dovoľ, aby som ti to zopakoval — si od nás nepýta povolenie, aby nám smel „skomplikovať“ život. Jednoducho doň vojde — a je to!

Pane, budem dôverovať iba tebe. Pomôž mi, aby som ti bol verný, lebo viem, že keď ti budem verne slúžiť a nechám v tvojich rukách všetky svoje potreby a starosti, môžem od teba očakávať všetko.

Ďakujme veľa a často za nádherné povolanie, ktoré sme od Boha dostali. Nech je to vďaka skutočná a hlboká, úzko spojená s pokorou.

Privilégium považovať sa za Božie deti, to nesmierne šťastie, je vždy nezaslúžené.

Žalostné a vždy aktuálne zvolanie Božieho Syna nám trhá srdce: žatva je veľká a robotníkov málo. — Tento výkrik vyšiel z Kristových úst, aby si ho aj ty počul: ako si naň doteraz odpovedal? Modlíš sa každý deň na tento úmysel?

Aby sme nasledovali Krista, je potrebné odovzdať sa raz a navždy, neobmedzene a odhodlane: rozhodne za sebou spáliť mosty, aby už nebolo možné ustúpiť nazad.

Neľakaj sa, keď od teba Ježiš bude chcieť viac, dokonca aj šťastie tvojej rodiny. Presvedč sa, že z nadprirodzeného pohľadu má On právo vyžadovať na svoju slávu aj obetu od tvojich najbližších.

Tvrdíš, že chceš byť Kristovým apoštolom. Mám veľkú radosť, keď to počujem. Prosím Pána, aby ti dal vytrvalosť. A pamätaj na to, že z našich úst, z našich myšlienok z nášho srdca majú vychádzať iba Božie motívy, hlad po dušiach a veci, ktoré v konečnom dôsledku vždy povedú k Bohu, alebo nás od neho prinajmenšom nevzdialia.

Cirkev potrebuje — a vždy bude potrebovať — kňazov. Každodenne ich prostredníctvom Panny Márie od Najsvätejšej Trojice vyprosuj. — Pros, aby boli veselí, činorodí, účinní, dobre pripravení a ochotne sa obetovali pre svojich bratov bez toho, že by sa cítili obeťami.

Neustále sa obracaj na Pannu Máriu, Matku Božiu a Matku celého ľudstva: ona s materinskou nehou pritiahne Božiu lásku na duše, s ktorými sa stýkaš, aby sa rozhodli byť vo svojej práci, v zamestnaní, svedkami Ježiša Krista.