Apoštol

Kríž na hrudi?… — Dobre. Ale… Kríž na tvojich pleciach, Kríž na tvojom tele, Kríž v tvojej mysli. — Tak budeš žiť pre Krista, s Kristom a v Kristovi: len tak budeš apoštolom.

Apoštolská duša: v prvom rade ty. — V evanjeliu podľa svätého Matúša Pán hovorí: „Mnohí mi v onen deň povedia: Pane, pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme v tvojom mene zlých duchov a nerobili sme v tvojom mene veľa zázrakov? Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť!“

Aby sa nestalo — ako píše svätý Pavol — „aby som azda, kým iným kážem, sám nebol zavrhnutý.“

Vojenský duch svätého Ignáca nám predstavuje diabla, ako zvoláva nespočetné množstvo iných diablov a rozdeľuje ich medzi národy, kraje, mestá a dediny potom, ako im predniesol „kázeň“, v ktorej im s výstrahou prikázal, aby ukovali reťaze a okovy pre všetkých tak, aby ani jeden človek nezostal bez pút…

Povedal si mi, že chceš byť vodcom: ale na čo je dobrý vodca zviazaný reťazami?

Pozri sa: apoštoli aj pri všetkých svojich zrejmých a nepopierateľných slabostiach boli úprimní, jednoduchí… priehľadní.

Aj ty máš zrejmé a nepopierateľné slabosti. — Kiež ti nechýba jednoduchosť.

Hovorí sa o duši, ktorá keď v modlitbe povedala Pánovi: „Ježišu, milujem ťa!“ počula z neba túto odpoveď: „Láska, to sú skutky a nie sladké slová.“

Uvažuj, či si azda aj ty nezaslúžiš túto láskavú výčitku.

Horlivosť je božské šialenstvo apoštola, ktoré by si mal mať. Jeho znakmi sú: hlad po stretávaní sa s Majstrom; stála starostlivosť o duše vytrvalosť, ktorou nič neotrasie.

Nespi na vavrínoch. — Ak je, ľudsky povedané, je takéto rozpoloženie nepohodlné a neslávne, čo sa potom stane, keď tie vavríny — ako je to v tomto prípade — nepatria tebe ale Bohu?

V apoštoláte sa musíš celý poddať a pokoriť a nie vnucovať svoj osobný názor.

Nikdy nebuďte mužmi a ženami dlhého činu a krátkej modlitby.

Snaž sa žiť tak, aby si sa dobrovoľne dokázal zriekať pohodlia a blahobytu, ktorý by sa ti nepáčil v živote iného Božieho muža.

Uvedom si, že si pšeničné zrnko, o ktorom hovorí Sväté písmo. — Keď nepadneš do zeme a neodumrieš, neprinesieš úrodu.

Buďte mužmi a ženami zo sveta, ale nebuďte mužmi a ženami svetáckymi.

Nezabúdaj, že jednota je znakom života: odštiepenie predstavuje rozklad, čo je jasným znakom mŕtvolnosti.

Poslušnosť… istá cesta. Slepá poslušnosť voči predstavenému… cesta svätosti. Poslušnosť v apoštoláte… jediná cesta; pretože v Božom diele musí byť takýto duch: buď sa poslúcha, alebo treba odísť.

Maj na pamäti, syn môj, že nie si iba duša, ktorá sa spojila s inými dušami, aby vykonala dobrú vec.

Je to veľa… ale stále málo. — Si Apoštol, ktorý spĺňa veliteľský rozkaz Krista.

Dbaj na to, aby pri styku s tebou nemali pocit, ktorý ktosi vyjadril zvolaním: „Týchto poctivých mám až po krk…“

Lásku k Bohu a horlivosť za duše máš prenášať na iných, tak, aby aj oni mohli zapáliť oheň v mnohých ďalších a tí by ho zase roznietili u svojich kolegov na pracovisku.

Koľko duchových kalórií na to potrebuješ! — A aká obrovská zodpovednosť, keby si ochladol! A — nechcem na to ani pomyslieť — aký hrozný zločin, keby si dával zlý príklad!

Počúvať Božie slovo s kritickým zámerom svedčí o zlom rozpoložení ducha.

Ak sa chceš venovať Bohu tu, na svete, skôr ako učený — ženy nemusia byť učené, stačí, ak sú múdre — musíš byť duchovný, úzko spojený s Pánom skrze modlitbu; musíš nosiť neviditeľný plášť, ktorý zakryje každý jeden z tvojich citov a schopností: modliť sa, modliť sa, modliť sa: konať pokánie, konať pokánie, konať pokánie.

Prekvapilo ťa, že som schvaľoval nedostatok „uniformity“ v apoštoláte, v ktorom pracuješ. A povedal som ti:

Jednota a rozmanitosť. — Musíte byť takí rozmanití, ako sú rozmanití svätí v nebi, pretože každý z nich má svoje špecifické osobnostné črty. — A jednako musíte byť podobní jeden druhému, tak ako svätí, ktorí by neboli svätými, keby sa každý z nich nebol stotožnil s Kristom.

Ty, najmilší Boží syn, preciťuj a prežívaj naše bratstvo, ale bez dôverností.

Túžiť po dosiahnutí významného postavenia v apoštolskej činnosti je pre tento život márnosťou a pre večný život nebezpečenstvom.

Ak to Boh chce, povolá ťa. — A potom to máš prijať. — No pamätaj, kdekoľvek si, sa môžeš a máš posväcovať, lebo preto si tam, kde si.

Keď si myslíš, že v práci pre Krista je tvoje postavenie niečím iným než bremenom, čakajú ťa veľké sklamania.

Stáť na čele apoštolskej práce znamená byť pripravený strpieť všetko a od všetkých s nekonečnou láskou.

V apoštolskej práci nemožno pripustiť neposlušnosť ani nečestnosť. — Uvedom si, že prostota nie je neopatrnosť ani netaktnosť.

Máš povinnosť modliť sa a obetovať za osobu a úmysly toho, kto je „hlavou“ tvojej apoštolskej činnosti. — Ak túto povinnosť zanedbávaš, domnievam sa, že ti chýba nadšenie pre tvoju cestu.

Buď obzvlášť úctivý k svojmu nadriadenému, keď sa s tebou radí a ty musíš odporovať jeho mienke. — A nikdy mu neodporuj v prítomnosti jeho podriadených, aj keby nemal pravdu.

Pri svojej apoštolskej činnosti sa neobávaj vonkajších nepriateľov, akokoľvek by boli mocní. — Skutočným nepriateľom je nedostatok „synovského“ a nedostatok „bratského“ ducha.

Chápem, že sa usmievaš nad opovrhnutím, ktorého sa ti dostáva — aj keby prichádzalo od vplyvných nepriateľov — kým pociťuješ spojenie so svojím Bohom a so svojimi bratmi v apoštoláte. — Čo na tom záleží.

Apoštolskú prácu často prirovnávam k stroju: súkolesie, piesty, ventily, skrutky…

A láska — tvoja láska — je mazivom.

Zbav sa pocitu „samoľúbosti“, ktorá oddeľuje tvoju dušu od duší, ktoré sa k tebe približujú. — Počúvaj ich. A hovor jednoducho: lebo len tak sa tvoja apoštolská práca rozšíri a bude prinášať ovocie.

Opovrhnutie a prenasledovanie sú požehnané znamenia Božieho zaľúbenia; no niet krajšieho dôkazu a znamenia Božej priazne ako tento: zostať nepovšimnutý.