Iné čnosti

Úkony viery, nádeje a lásky sú ventily, ktorými sa šíri oheň tých duší, čo žijú Boží život.

Rob všetko nesebecky, z čistej lásky, akoby nebolo odmeny ani trestu. — Ale vo svojom srdci si udržuj žiarivú nádej na nebo.

Je dobré, že slúžiš Bohu ako jeho syn, bezplatne, veľkoryso… — Ale netráp sa, keď niekedy myslíš na odmenu.

Ježiš hovorí: „A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry alebo otca a matku alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života.“

— Skús nájsť na svete niekoho, kto tak štedro spláca!

Ježiš… mlčal — „Jesus autem tacebat.“ — Prečo rozprávaš? Aby si sa utešoval, alebo ospravedlňoval? — Mlč. Hľadaj radosť v opovrhnutí: vždy ti ho uštedria menej, než si zaslúžiš. — Môžeš sa prípadne opýtať sám seba: „Quid enim mali feci?“ — Čo zlé som urobil?

Môžeš si byť istý, že si Božím mužom, keď nespravodlivosť znášaš s radosťou a mlčky.

Krásne odpovedal ctihodný starec mladíkovi, ktorý sa žaloval, ako trpí nespravodlivosťou: „Mrzí ťa to?“- spýtal sa ho. „Nuž, tak potom sa nesnaž byť dobrým!…“

Nikdy neprejavuj svoju mienku, keď sa ťa na ňu nepýtajú, aj keby si si myslel, že tvoj názor je najsprávnejší.

Je pravda, že bol hriešnik. — Ale nevytváraj si o ňom takýto úsudok raz navždy. — Maj s ním v srdci hlboký súcit a nezabúdaj, že z neho ešte môže byť druhý Augustín, zatiaľ čo ty nevyjdeš zo svojej priemernosti.

Všetky veci tohto sveta nie sú viac, než zemou. — Nahrň si ich na kopu pod nohy a budeš tak bližšie k nebu.

Zlato, striebro, šperky…, zem, kopa hnoja. — Rozkoše, zmyselné radosti, uspokojenie žiadostivosti… ako zviera, ako mulica, ako sviňa, ako kohút, ako býk.

Pocty, vyznamenania, tituly… bubliny vzduchu, nadutosť pýchy, lži, ničotnosti.

Nevkladaj svoju lásku do pozemských vecí. — Je to sebecká láska… Tí, ktorých miluješ, sa od teba so strachom a nechuťou odvrátia niekoľko hodín po tom, ako ťa Boh povolá k sebe. Iné sú lásky, ktoré pretrvávajú.

Nestriedmosť je škaredá neresť. — Nie je ti tak trochu do smiechu a nie si tak trochu zhnusený pri pohľade na vážených mužov slávnostne sediacich za stolom, ako si výdatnými pokrmami obradne napchávajú svoje bruchá, ako by to bol ich jediný cieľ?

Pri stole nerozprávaj o jedle. Je to nevychovanosť, ktorá ti nepristane. — Hovor o niečom vznešenejšom — o duši, alebo o rozumných veciach — a povznesieš túto životnú potrebu.

V deň, keď vstaneš od stola bez toho, že by si vykonal nejaké malé umŕtvovanie, jedol si ako pohan.

Obyčajne ješ viac než potrebuješ. — A toto presýtenie, ktoré ti často spôsobuje pocit ťažoby a fyzické ťažkosti, oslabuje tvoju myseľ a bráni ti vychutnávať nadprirodzené hodnoty.

Aká dobrá čnosť je striedmosť aj pre obyčajný život!

Vidím ťa, Kristov rytier — sám sa tak nazývaš — ako bozkávaš svätý obrázok, odriekaš modlitbu, ako výrečne oponuješ tým, ktorí útočia na Božiu Cirkev… a ako často pristupuješ k Sviatostiam.

Ale nevidím, že by si sa obetoval, alebo že by si sa vyhýbal určitým…povedzme, svetským, rozhovorom (mohol by som im právom prisúdiť aj iný prívlastok), ani že by si bol štedrý k tým, čo to potrebujú… dokonca ani ku Kristovej Cirkvi! Nevidím, že by si znášal slabosť svojho brata; ani že by si pre dobro celku potlačil svoju pýchu, či zbavil sa tvrdej kôry sebectva, ani… toľko iných vecí!

Vidím ťa… — Nevidím ťa… — A ty… tvrdíš, že si Kristovým rytierom? — Akú úbohú predstavu máš o Kristovi!

Tvoje nadanie, tvoja osobná príťažlivosť, tvoje schopnosti… vychádzajú nazmar. Nedali ti možnosť ich využívať. — Dobre pouvažuj nad týmito slovami istého duchovného spisovateľa: „Kadidlo obetované Bohu sa nestratí. Náš Pán je viacej oslávený obetou tvojich schopností, než keby sa využívali na daromné veci.“

Táto kapitola v inom jazyku