Svätá Omša

Veľmi dôležitým rysom apoštola je jeho láska k Svätej omši.

Omša je dlhá, vravíš, a ja dodávam: pretože tvoja láska je krátka.

Nie je čudné, že mnohí kresťania, nenáhliví, dokonca až slávnostní v spoločenskom živote so všetkými obradnosťami(neponáhľajú sa), ktorí si aj v zamestnaní, pri stolovaní a pri oddychu udržiavajú pohodlné tempo, majú odrazu naponáhlo a súria kňaza v snahe skrátiť a urýchliť čas určený pre Najsvätejšiu oltárnu obetu?

„Zaobchádzajte mi s ním s úctou, zaobchádzajte mi s ním s úctou!“, vyzýval so slzami v očiach istý staručký biskup mladých kňazov, ktorých práve vysvätil.

— Pane! Kto mi dá hlas a silu, aby som aj ja mohol volať do uší a sŕdc mnohých, premnohých kresťanov?

Ako len plakal pri oltári istý mladý svätý kňaz, ktorý si vyslúžil mučeníctvo, keď si spomenul na dušu, ktorá prišla prijať Krista v stave smrteľného hriechu!

— Máš aj ty taký zmysel pre zadosťučinenie?

Kristova pokora: v Betleheme, v Nazarete, na Kalvárii… — Ale ešte viacej pokory a ešte viacej poníženosti v najsvätejšej Hostii; viac ako v maštali, viac ako v Nazarete, viac ako na kríži.

Preto musím tak milovať Svätú omšu! („Našu“ omšu, Ježišu…)

Toľko rokov pristupovať každý deň k Svätému prijímaniu! — Hocikto iný by bol už svätý - povedal si mi - a ja som stále rovnaký!

— Syn môj, odpovedal som ti, pokračuj vo svojom každodennom prijímaní a uvažuj: Aký by som bol, keby som neprijímal?!

Prijímanie, zjednotenie, rozhovor, dôvera: Slovo, Chlieb, Láska.

Pristúp k Svätému prijímaniu. — To nie je nedostatok úcty. — Pristúp práve dnes, keď si sa dostal z nástrahy nepriateľa.

— Zabúdaš, čo povedal Ježiš: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí?“

Keď sa priblížiš k Svätostánku, spomeň si, že On… na teba čaká už dvadsať storočí.

Tu ho máš: je Kráľ kráľov a Pán pánov - ukrytý v Chlebe.

Až tak nesmierne hlboko sa ponížil z lásky k tebe.

Zostal tu, na zemi, pre teba. Nie je prejavom úcty, keď sa ho zdráhaš prijať, hoci si dobre pripravený. — Jediným znakom neúcty je prijímať Ho nehodne.

Aký zdroj milosti je duchovné sväté prijímanie! — Vykonávaj ho často a dosiahneš väčší pocit Božej prítomnosti a užšie spojenie s Ním vo svojich skutkoch.

Nábožnosť má svoje pravidlá správania. — Nauč sa ich. — Je poľutovaniahodné dívať sa na „pobožných“ ľudí, ktorí sa nevedia správať pri Svätej omši, hoci na ňu denne chodia; nevedia sa ani poriadne prežehnať — rukou urobia nejaké záhadné náhlivé pohyby; ani ohnúť kolená pred Svätostánkom — ich smiešne pokľaknutie vyznieva ako výsmech; ani s úctou skloniť hlavu pred obrazom Panny Márie.

V kostole nemajú byť lacné, „sériovo“ vyrábané sochy a obrazy. Milší mi je hrubý kríž vykovaný zo železa, než tie kríže zo sadry pomaľované tak, že robia dojem, akoby boli z cukru.

Videl si ma slúžiť Svätú Omšu na holom oltári. Iba stôl; bez obrazu nad ním a bez akýchkoľvek ozdôb. Veľký kríž, ťažké svietniky s voskovými sviecami, vypínajúcimi sa stále vyššie až ku krížu. Antipendium v liturgickej farbe dňa. Široký ornát. Cenný kalich jednoduchého tvaru, široká čaša. Nebolo tam elektrické svetlo, a ani nám nechýbalo.

— Veľmi ťažko sa ti odchádzalo z kaplnky; bolo tam tak dobre. Vidíš, ako nás prísnosť liturgie privádza k Bohu, ako nás k nemu približuje?