Volanie

Prečo sa neodovzdáš Bohu raz a navždy… skutočne… teraz!?

Keď vidíš svoju cestu jasne, kráčaj po nej. — Prečo neodvrhneš zbabelosť, ktorá ťa zdržuje?

„Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium… ja som s vami…“ To povedal Ježiš… a povedal to tebe.

Vlastenecké nadšenie — chvályhodné — privádza mnohých ľudí k tomu, že vytvoria zo svojho života „službu“, „vojenskú službu“. — Nezabúdaj však, že Kristus má tiež svoje „vojská“ a ľudí vyvolených pre svoju „službu“.

„Et regni eius non erit finis.“ — A jeho Kráľovstvu nebude konca!

Nenapĺňa ťa radosťou, že pracuješ pre také kráľovstvo?

„Nesciebatis quia in his quae Patris mei sunt oportet me esse?“ — Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?

To je odpoveď mladého Ježiša. Odpoveď matke, takej ako bola jeho Matka, ktorá ho hľadala tri dni, domnievajúc sa, že sa stratil. — Odpoveď, ktorá má dodatok v Kristových slovách zaznamenaných v evanjeliu podľa svätého Matúša: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden.“

Je to obmedzenosť, keď hodnotu apoštolských činností posudzuješ podľa toho, čo vidieť navonok. — Pri takomto názore by si musel dať prednosť tone uhlia pred hrsťou diamantov.

Teraz, keď si sa odovzdal Bohu, popros Ho o nový život, o „pečať“, ktorou potvrdíš pravosť svojho poslania ako Božieho muža.

Tento tvoj ideál, tvoje povolanie — je… bláznovstvo. A ostatní — tvoji priatelia, tvoji bratia — sami blázni…

Nepočul si niekedy v hĺbke svojej duše tento výkrik? — Odhodlane odpovedz, že ďakuješ Bohu za česť patriť do tohto „blázinca“.

Píšeš mi: „Veľká túžba, ktorú všetci máme, aby sa ‚toto‘ dalo do pohybu a rozvíjalo sa, obracia sa na netrpezlivosť. Kedy sa to rozbehne, kedy prerazíme… kedy uvidíme, že svet je náš?“

A dodávaš: „Táto túžba nebude zbytočná, keď nás pohne k tomu, aby sme ‚naliehali‘ na Boha a dobiedzali doňho. Takto výborne využijeme čas.“

Chápem, ako trpíš, keď pri svojej vynútenej nečinnosti uvažuješ o práci, ktorá sa má ešte vykonať. — Tvoje srdce by chcelo preraziť hranice tejto planéty a musí sa prispôsobiť… každodennej malichernej práci.

Ale na kedy odložíme naše „fiat“?…

Nepochybuj: tvoje povolanie je najväčšia milosť, akú ti mohol Pán dať. — Ďakuj mu za ňu.

Aký žiaľ vzbudzujú tie zástupy — vysoké, nízke i prostredné — bez ideálu! — Robia dojem, akoby nevedeli, že majú dušu: sú ako… stádo dobytka, črieda oviec…stádo ošípaných.

Ježišu, pomocou tvojej milosrdnej lásky obrátime stádo dobytka na légiu, čriedu oviec na vojsko… a zo stáda ošípaných vyberieme očistených tých, čo nechcú byť viac nečistí.

Božie diela nie ani sú páky, ani odrazový mostík.

Pane, urob z nás bláznov, s nákazlivým bláznovstvom, ktoré pritiahne mnohých k tvojmu apoštolátu.

„Nonne cor nostrum ardens erat in nobis, dum loqueretur in via?“ — Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával?

Keď si apoštolom, tieto slová emauzských učeníkov by mali spontánne vyjsť z úst tvojich kolegov, potom, čo ťa stretli na svojej ceste životom.

Vlož sa do apoštolátu, aby si dal všetko a nie, aby si hľadal niečo pozemské.

Keď si ťa Pán vyvolil za apoštola, pripomenul ti, aby si nikdy nezabudol, že si „Boží syn“.

Každý z vás sa musí snažiť byť apoštolom apoštolov.

Si soľou, apoštolská duša. — „Bonum est sal“ — soľ je dobrá, čítame vo Svätom písme, „si autem sal evanuerit“ — ale ak soľ stratí chuť…, nie je vhodná na nič, ani do zeme, ani na hnojisko a vyhodí sa ako neužitočná.

Si soľou, apoštolská duša. — Keď však stratíš svoju chuť…

Syn môj, ak miluješ svoj apoštolát, je isté, že miluješ Boha.

V deň, keď skutočne „pocítiš“ svoj apoštolát, stane sa ti obranným štítom, ktorý odolá všetkým úkladom tvojich nepriateľov — pozemských i pekelných.

Stále pros o vytrvalosť pre seba i pre svojich druhov a apoštoláte, pretože náš odporca, diabol, veľmi dobre vie, že ste jeho veľkí nepriatelia… A keď padne niekto vo vašich radoch, ako ho to len poteší!

Tak, ako sa rehoľníci snažia dozvedieť sa, ako žili tí prví z ich rádu alebo spoločnosti, aby sa riadili podľa nich, tak sa aj ty, kresťanský rytier, snaž spoznať a napodobňovať životy Ježišových učeníkov, tých, ktorí poznali Petra, Pavla a Jána a takmer boli svedkami smrti a zmŕtvychvstania Pána.

Pýtaš sa ma… a ja ti odpovedám: tvoja dokonalosť je v tom, že dokonale žiješ na tom mieste, v tom zamestnaní a v tom postavení, ktoré ti Boh určil prostredníctvom tvojich nadriadených.

Modlite sa jeden za druhého. — Že niekto váha?… A ten druhý tiež?…

Neprestávajte sa modliť a nestrácajte pokoj. — Že odchádzajú? Strácajú sa?… Boh vás má spočítaných od večnosti!

Máš pravdu. Pri pohľade z končiara — píšeš mi — ako len ďaleko dovidieť, a to v okruhu mnohých kilometrov — nevidno žiadnu rovinu. Za každým vrchom je ďalší. A keď sa už niekde zdá, že sa krajina znižuje, vynorí sa nové pohorie, ktoré bolo skryté v hmle.

Tak to je a tak to musí byť aj s obzorom tvojho apoštolátu: svet treba prejsť. Ale cesty pre vás nie sú pripravené… Sami si ich musíte cez hory vyšliapať.