Duchovné detstvo

Snaž sa spoznávať „cestu duchovného detstva“, ale nenúť sa túto cestu nasledovať. — Nechaj pôsobiť Ducha Svätého.

Cesta detstva. — Odovzdanie sa. — Duchovné detstvo. — Toto všetko nie je akýsi nezmysel, ale pevný a dôkladný kresťanský život.

V duchovnom živote detstva to, čo hovoria alebo robia “deti, nikdy nie je detinské ani hlúpe.

Duchovné detstvo nie je duchovná prostoduchosť ani „zmäkčilosť“; je to rozumná a pevná cesta, na ktorú sa pre jej ťažkú ľahkosť duša musí vydať a nasledovať ju vedená Božou rukou.

Duchovné detstvo vyžaduje podriadenosť rozumu, čo je ťažšie ako podriadenosť vôle. — Aby sme podriadili svoj rozum, potrebujeme okrem Božej milosti aj stále cvičenie vôle, ktorá hovorí „nie“ znovu a znovu, tak ako hovoríme „nie“ telu, jedenkrát, druhýkrát a vždy, čím vzniká paradox, že ktokoľvek chce ísť po tejto malej „ceste detstva“, na to, aby sa stal dieťaťom, musí upevniť svoju vôľu silou a mužnosťou.

Byť malým: Najväčšiu odvahu preukazujú vždy deti. — Kto sa chce dotýkať… mesiaca? — Kto si nevšíma nebezpečenstvo, keď chce dosiahnuť to, po čom túži?

„Vlož“ do „takého“ dieťaťa veľa Božej milosti, túžbu konať jeho (Božiu) vôľu, veľkú lásku k Ježišovi, všetky ľudské vedomosti, ktoré je schopné obsiahnuť… a dosiahneš obraz charakteru apoštolov dneška, takých, akých si ich Boh nepochybne praje.

Buď dieťaťom. — A ešte viac. — Ale nesprávaj sa ako pubertiak. Videl si niečo smiešnejšie ako keď sa chlapčisko hrá na „muža“ alebo keď sa dospelý muž hrá na „dieťa“?

     Treba byť dieťaťom pred Bohom: a pretože ním si, musíš byť celým mužom vo všetkom ostatnom. — A ešte niečo: prestaň sa správať ako mopslík.

Niekedy sa nám žiada správať sa ako malé deti. — V Božích očiach sú to nádherné malé skutky a pokiaľ nedopustíme, aby sa stali rutinou, budú nepochybne plodné, ako je vždy plodná Láska.

Pred Bohom, ktorý je Večný, si menší ako malé dvojročné dieťa pred tebou.

     No nie si len dieťaťom, si Božím synom. Nezabúdaj na to.

Dieťa, vzbuď vo svojom srdci vrúcnu túžbu napraviť obludnosti svojej dospelosti.

Nerozumné dieťa, v deň, keď skryješ časť svojej duše pred svojím duchovným otcom, prestávaš byť dieťaťom, lebo si stratilo svoju jednoduchosť.

Dieťa, keď ním skutočne budeš, budeš všemohúce.

Keď sa stanete deťmi, nebudete mať starosti. Deti rýchlo zabudnú na nepríjemné veci a vrátia sa späť k svojim hrám. — Preto keď sa odovzdáte Bohu, nebudete mať starosti a odpočiniete si náručí svojho Otca.

Dieťa, obetuj mu každý deň… aj svoje slabosti.

Dobré dieťa, obetuj mu aj prácu tých robotníkov, ktorí ho nepoznajú; obetuj mu aj prirodzenú radosť úbohých detí vychovávaných v pohanských školách …

Deti nemajú nič vlastné; všetko patrí ich rodičom. A tvoj Otec vždy dobre vie, ako spravovať svoje dedičstvo.

Buď malým, veľmi malým. — Nemaj viac ako dva roky, najviac tri. — Pretože staršie deti sú už huncúti, ktorí sa snažia prekabátiť rodičov neuveriteľnými klamstvami.

Je to tak preto, lebo majú náklonnosť k hriechu, ale nemajú skúsenosť so zlom, ktorá ich naučí, ako hrešiť tak, aby vytvorili dojem pravdy a zakryli falošnosť svojich podvodov.

Stratili jednoduchosť a jednoduchosť je nevyhnutná na to, aby sme mohli byť deťmi pred Bohom.

Ale dieťa, prečo sa snažíš chodiť na chodúľoch?

Nechci byť dospelým. — Buď dieťaťom, stále dieťaťom, aj keď už zomieraš na starobu. — Keď sa dieťa potkne a spadne, nikto sa nečuduje… a otec sa ponáhľa, aby ho zdvihol.

No keď sa potkne a spadne starší, prvou reakciou je smiech. — Niekedy, keď táto prvá reakcia prejde, smiech ustúpi súcitu. — Starší však musia vstávať sami.

Tvoja každodenná smutná skúsenosť je plná zakopnutí a pádov. Čo by sa s tebou stalo, keby si nebol stále viac dieťaťom?

Nechci byť dospelý. Buď dieťaťom, aby ťa ruka tvojho Boha Otca zdvihla vždy, keď sa potkneš a spadneš.

Dieťa, odovzdanie sa vyžaduje poddajnosť.

Nezabúdaj, že Pán má osobitne rád deti a všetkých, čo sú ako malé deti.

Paradox malej duše. — Keď ti Ježiš pošle to, čo svet nazýva šťastím, nariekaj vo svojom srdci nad Jeho dobrotou a tvojou zlobou. Keď ti Ježiš pošle to, čo svet nazýva nešťastím, raduj sa vo svojom srdci, lebo On ti dá vždy to, čo je pre teba najlepšie a teraz je tá krásna chvíľa, keď môžeš milovať Kríž.

Odvážne dieťa, volaj: Aká je to láska Terézie z Ávily! — Aká horlivosť Františka Xaverského! — Aký obdivuhodný muž je svätý Pavol! Ach, Ježišu, ja … milujem ťa viac ako Pavol, viac ako František a viac ako Terézia!

Zoznam citácií zo Svätého Písma
Táto kapitola v inom jazyku