Pýcha je nepriateľ

Existuje niečo, čo bráni pokore, čo bráni tomuto „byť rovným Bohu,“ v dobrom a správnom zmysle? Áno, je to pýcha. Pýcha je hlavným hriechom, ktorý privádza k túžbe „byť ako Boh.“ Pýcha nás vedie k tomu, že, hoci len v maličkostiach, venujeme pozornosť našepkávaniu, ktorým satan zvádzal našich prarodičov: „otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo“ (Gn 3, 5). V Písme sa tiež dočítame, že „počiatkom ľudskej pýchy býva odpad od Boha“ (Sir 10, 14).Keď sa táto neresť raz zakorení, ovplyvní celý život človeka, až sa stane tým, čo sv. Ján nazýva superbia vitae (Porov. 1 Jn 2, 16), pýchou života.

Pyšní? Na čo? Písmo zhrňuje vlastnosti pýchy, tragické i komické zároveň, aby pred ňou varovalo: „Prečo si pyšne počína prach a popol? Zaživa vyvrhuje svoje vnútornosti. Kratší neduh vie lekár zamedziť. Tak sa má vec aj s kráľom: ‚dnes ešte je, a zajtra umiera‘“ (Sir 10, 9. 10. 11—12).