Nie je múdry ten, kto sa nikdy nemýli, ale ten, kto si vie priznať a napraviť svoje omyly. Je múdry, pretože dáva prednosť tomu, že sa mu dvadsaťkrát niečo nepodarí, než aby z pohodlnosti neurobil vôbec nič. Nekoná pochabo a unáhlene, či s absurdnou trúfalosťou, ale berie na seba riziko svojho rozhodnutia a neodmieta konať dobro zo strachu, že sa mu to nepodarí. Vo svojich životoch sa stretávame s rozvážnymi, nestrannými ľuďmi, ktorí nepodliehajú prudkým vášňam a nenakláňajú jazýček váh na stranu, aká im práve vyhovuje. Takýmto osobám takmer inštinktívne dôverujeme, pretože bez akejkoľvek domýšľavosti a veľkého kriku konajú vždy správne a čestne.

Túto kardinálnu cnosť by mal mať každý kresťan; no najvyšším cieľom múdrosti nie je len spoločenský súlad a pokoj, či nevyvolávanie treníc. Základným motívom je plnenie vôle Boha, ktorý chce, aby sme boli prostí, ale nie detinskí, aby sme boli priateľmi pravdy, no nikdy nie naivní či neuvážliví. „Rozumné srdce nadobúda vedomosť“ (Prís 18, 15), a touto vedomosťou je Božia láska, absolútna múdrosť, ktorá nás môže spasiť, prinášajúc všetkým stvoreniam ovocie pokoja a porozumenia a každej duši večný život.