Je pravda, že iba osobné dobré vlastnosti na spásu nestačia: nikto sa nespasí bez Kristovej milosti. No keď človek v sebe má a zušľachťuje prirodzenú čestnosť, Boh mu uľahčí cestu a on sa bude môcť stať svätým, pretože vedel žiť ako človek dobrej vôle.

Možno ste sa stretli s inými prípadmi, v istom zmysle opačnými: je mnoho takých, čo si hovoria kresťania — lebo boli pokrstení a prijímajú aj ďalšie sviatosti — no ktorí sa správajú nepoctivo, falošne, neúprimne, pyšne… a potom odrazu spadnú dolu. Sú ako hviezdy, ktoré na okamih zažiaria na nebi a následne sa zrútia do hĺbky.

Ak prijmeme zodpovednosť Jeho detí, Boh od nás chce, aby sme boli veľmi ľudskí. Nech sa hlava dotýka neba, no nohy nech bezpečne stoja na zemi. Žiť kresťansky neznamená prestať byť človekom, alebo sa vzdávať snahy získať cnosti, ktoré niektorí ľudia majú, hoci nepoznajú Krista. Cena každého kresťana je vykupiteľská krv nášho Pána a On nás chce — zdôrazňujem — veľmi ľudských a veľmi božských, s neustálou snahou napodobňovať Jeho, ktorý je perfcetus Deus, perfectus homo.