Aby sme tento cieľ dosiahli, musíme konať z lásky a nikdy nie iba ako ten, čo znáša ťarchu trestu či prekliatia: „A všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi“ (Kol 3, 17).Tak budeme svoju prácu robiť dokonale a využívať čas, pretože budeme milujúcimi Božími nástrojmi, uvedomujúcimi si všetku zodpovednosť a dôveru, ktorú Boh aj napriek našej slabosti vložil na naše plecia. Pri každej jednej z tvojich činností, pretože môžeš počítať s Božou silou, sa musíš správať ako ten, ktorý koná výhradne z lásky.

Nezatvárajme však oči pred realitou, neuspokojujme sa iba s povrchným, zjednodušeným pohľadom, ktorý by nás mohol viesť k myšlienke, že nás čaká ľahká cesta a že na to, aby sme ju prešli, stačí niekoľko úprimných predsavzatí a nejaké to vrúcne želanie slúžiť Bohu. Nepochybujte, že časom — možno skôr, než si myslíme — prídu obzvlášť ťažké situácie, ktoré si budú vyžadovať veľkého ducha obeti a zabudnutie na seba samého. Posilňuj preto v sebe cnosť nádeje a bez strachu prijmi Apoštolovo zvolanie: „A myslím, že utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť“ (Rim 8, 18). S istotou a pokojom rozjímaj: aká len bude nekonečná Božia láska vyliata na tohto úbohého tvora! Nastal čas, aby si — pri svojej bežnej práci — žil z viery, prebúdzal nádej a oživoval lásku; to znamená uviesť do činnosti všetky tri božské cnosti, ktoré nám pomáhajú, aby sme ihneď, bez pretvárky, pokrytectva a okolkov vylúčili všetky omyly v našom konaní, profesionálnom aj vnútornom živote.