„Possumus!“ (Mt 20, 22) aj my môžeme s pomocou Božou vyhrať túto bitku. Vravím vám, že premeniť prácu na dialóg modlitby nie je ťažké. Stačí ju len ponúknuť Bohu a pustiť sa do diela: a Boh vás zaraz od toho okamihu počúva a povzbudzuje. Áno, staneme sa kontemplatívnymi dušami uprostred každodennej práce. Staneme sa nimi, pretože nás napĺňa istota, že On nás vidí a zároveň od nás žiada, aby sme sa premáhali: drobná obeta, úsmev pre človeka, ktorý obťažuje, to, že najskôr začneme s najmenej príjemnou, no naliehavejšou úlohou, dbanie na poriadok, vytrvalosť v práci, hoci by bolo oveľa jednoduchšie nechať ju tak, to, že neodložíme na zajtra to, čo by sme mali dokončiť dnes: a to všetko preto, len aby sme potešili Jeho, nášho Boha Otca! A možno si na svoj stôl alebo nejaké iné diskrétne miesto môžeš položiť kríž, ktorý nepúta pozornosť a ktorý bude slúžiť ako budík pre tvojho kontemplatívneho ducha. Kríž, učebnica pre tvoje srdce a tvoju myseľ, z ktorej sa budeš učiť lekcie služby.

Ak sa rozhodneš — bez toho, žeby si robil niečo zvláštne, alebo musel opúšťať tento svet — vydať sa pri svojej bežnej práci na cestu kontemplácie, ihneď pocítiš, že si Učiteľov priateľ, poverený úlohou otvoriť Božie cesty na zemi celému ľudstvu. Áno, svojou prácou prispeješ k rozšíreniu Kristovho kráľovstva na všetky kontinenty. A budú nasledovať, jedna za druhou, hodiny práce, ktorú obetuješ za ďaleké národy, rodiace sa pre vieru, za národy Východu, ktorým sa surovo bráni slobodne vyznávať vieru, za krajiny so starou kresťanskou tradíciou, v ktorých sa zdá, že Evanjelium už stratilo svoj lesk a ľudia sa zmietajú v nevedomosti… Akú veľkú hodnotu potom získava jedna hodina práce! To, že vydržíš pokračovať s rovnakým úsilím ešte chvíľku, ešte niekoľko minút, až dokým svoju úlohu neskončíš. Jednoducho a prakticky tak premeníš modlitbu na apoštolát, naliehavú potrebu srdca, ktoré bije narovnako s najsladším a milosrdným srdcom Ježiša, nášho Pána.