Opäť vám chcem pripomenúť, že nám ostáva málo času: tempus breve est (1 Kor 7, 29), pretože život na zemi je krátky a ak máme poruke zmienené prostriedky, nepotrebujeme nič viac než len dobrú vôľu na to, aby sme využili príležitosti, ktoré nám Boh poskytuje. Odvtedy, čo náš Pán prišiel na tento svet, nastal milostivý čas, deň spásy (2 Kor 6, 2), pre nás i pre všetkých ľudí. Aby sa na nás náš Boh Otec nemusel obrátiť s výčitkou, vyslovenou ústami proroka Jeremiáša: „Ešte i bocian pod nebom pozná svoje obdobie; hrdlička, lastovička, žeriav zadržia čas svojho príchodu, ale môj ľud nepozná Pánovo nariadenie“ (Jer 8, 7).

Neexistujú zlé či nevhodné dni: všetky dni sú dobré pre službu Bohu. Zlé dni nastanú iba vtedy, keď ich človek premárni svojím nedostatkom viery, svojou lenivosťou a nedbalosťou, zvádzajúcou ho nepracovať s Bohom a pre Boha. „Pána chcem velebiť v každom čase!“ (Ž 33, 2). Čas je poklad, ktorý plynie, ktorý uteká a preteká nám pomedzi prsty ako voda pomedzi vysoké skaly. Včerajšok uplynul a dnešok je už takmer preč. Zajtrajšok bude čoskoro ďalším včerajškom. Ľudský život trvá veľmi krátko, ale ako veľa sa, pre lásku Božiu, dá vykonať aj počas tohto krátkeho úseku!

Nepomôže nám žiadna výhovorka. Pán k nám bol predsa taký štedrý: trpezlivo nás poučoval, vysvetľoval nám svoje prikázania v podobenstvách a bez oddychu nás povzbudzoval. Rovnako ako Filipa, aj nás sa môže opýtať: „… toľký čas som s vami a nepoznáš ma?“ (Jn 14, 9). Nastal čas, aby sme začali skutočne pracovať, aby sme využili každú chvíľku dňa a znášali — radostne a s potešením — „bremeno dňa a horúčosť“ (Mt 20, 12).