43

Možno mi povieš: a prečo by som sa mal namáhať? Odpoveď ti nedám ja, ale svätý Pavol: „lebo nás ženie Kristova láska“ (2 Kor 5, 14). Celý priestor ľudského života je málo, aby si rozšíril hranice svojej lásky. Od prvých počiatkov Opus Dei som sa bez oddychu snažil opakovať všetkým veľkorysým ľuďom, aby sa na skutky rozhodli premeniť Kristovo volanie: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať“ (Jn 13, 35). Áno, spoznajú nás práve podľa toho, pretože láska je východiskovým bodom akejkoľvek činnosti naozajstného kresťana.

Ten, ktorý je stelesnením poctivosti, netvrdí, že jeho učeníkov spoznajú podľa poctivosti ich života. Ten, ktorý je striedmosť sama, ktorý nemá ani kde hlavu skloniť (Porov. Mt 8, 20), ktorý sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil (Porov. Mt 4, 2), nevraví apoštolom: spoznajú, že ste moji vyvolení, pretože nie ste pažravci ani pijani.

Kristov poctivý život bol — ako aj v každom čase bude — fackou do tváre vtedajšej spoločnosti, prehnitej rovnako ako dnes. Jeho striedmosť bola ďalším šľahom biča pre tých, ktorí trávili čas na nekonečných hostinách, kde si po jedle vyvolávali zvracanie, aby mohli pokračovať ďalej a doslova na nich platili Pavlove slová: „ich bohom je brucho“ (Flp 3, 19).

Tento bod v inom jazyku