Opakujem vám: neuznávam žiadne iné otroctvo okrem otroctva Božej lásky. A to z toho dôvodu, ako som už spomenul na inom mieste, že náboženstvo je najväčšou vzburou človeka, ktorý odmieta žiť ako zviera, ktorý sa neprispôsobuje — ktorý sa nedá uchlácholiť — až dokiaľ nespozná Stvoriteľa a nezačne s ním žiť v osobnom vzťahu. Chcem, aby ste boli rebelmi, oprostenými od všetkých okov, pretože chcem — Kristus chce — aby ste boli Božími synmi. Otroctvo alebo Božie synovstvo, to je voľba nášho života. Božie deti alebo otroci pýchy, zmyselnosti a onoho úzkostlivého sebectva, v ktorom sa, ako sa zdá, zmieta toľko duší.

Božia láska nám ukazuje cestu pravdy, spravodlivosti a dobra. Keď sa rozhodneme Pánovi odpovedať : moja sloboda patrí tebe, spadnú z nás všetky reťaze, čo nás pútali k bezvýznamným veciam, k nezmyselným starostiam, k úbohým ambíciám. A sloboda — poklad nesmiernej ceny, nádherná perla, ktorú by bolo smutné hádzať sviniam (Porov. Mt 7, 6) — sa plne využije na to, aby sme sa naučili konať dobro (Porov. Iz 1, 17).

Toto je tá úchvatná sloboda Božích detí. Kresťania zbabelí — nesmelí alebo závistliví — voči neviazanosti tých, čo neprijali Božie slovo, by len ukázali, akú úbohú predstavu majú o svojej viere. Keď budeme skutočne plniť Kristov zákon — keď sa o to budeme skutočne usilovať — lebo nie vždy sa nám to podarí — objavíme, že sme plní nádhernej chrabrosti ducha, ktorá nepotrebuje hľadať niekde inde zmysel tej najplnšej ľudskej dôstojnosti.

Naša viera nie je ani žiadnym bremenom či obmedzením. Akú poľutovaniahodnú predstavu o kresťanskej pravde by mal ten, čo by takto uvažoval! Keď sa rozhodujeme pre Boha, nič nestrácame; naopak, získavame všetko. Kto za cenu svojej duše nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho (Mt 10, 39).

Vytiahli sme si kartu, ktorá vyhráva a vyhrali sme prvú cenu. Ak nám niečo bráni, aby sme tieto skutočnosti videli jasne, nahliadnime do vnútra našej duše: možno máme málo viery, možno nedostatočný osobný vzťah s Bohom, alebo slabý život modlitby. Mali by sme Pána prosiť, aby — prostredníctvom jeho i našej Matky Márie — rozmnožil našu lásku, aby nám dal zakúsiť sladkosť svojej prítomnosti, pretože iba ak milujeme, môžeme dôjsť k plnosti slobody, takej, ktorá už nikdy — ani do konca večnosti — nechce opustiť predmet svojej lásky.