Otroctvo pre otroctvo — ak teda máme slúžiť, či už si to pripúšťame alebo nie, taký je ľudský život — nie je nič lepšie ako vedieť, že sme služobníkmi Božími z lásky. Pretože v tej samej chvíli prestávame byť otrokmi, aby sme sa stali priateľmi, deťmi. A tu sa prejavuje daný rozdiel: na našom svete pracujeme poctivo a s rovnakou vášňou i s rovnakým zaujatím ako ostatní, no zároveň s pokojom v srdci, radostne a vyrovnane i v protivenstvách: pretože svoju nádej nevkladáme do vecí, ktoré sa pominú, ale do vecí, ktoré sú večné, lebo už nie sme deťmi otrokyne, ale slobodnej (Gal 4, 31).

Odkiaľ máme túto slobodu? Od Krista, nášho Pána. „Túto slobodu nám vydobyl Kristus.“ (Gal 5, 1). Preto nás učí: „až keď vás syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.“ (Jn 8, 36). My kresťania sa nemusíme nikoho pýtať, aby nám vysvetlil pravý zmysel tohto daru, pretože jediná sloboda, ktorá oslobodzuje, je sloboda kresťanov.

Veľmi rád sa dotýkam dobrodružstva slobody, lebo to je jediný spôsob, akým sa váš i môj život môžu rozvinúť. Slobodne — ako deti, nie ako otroci — ideme po ceste, ktorú každému z nás Pán ukázal a vychutnávame si pritom voľnosť pohybu ako veľký Boží dar.

Slobodne, bez akéhokoľvek prinútenia, pretože sám chcem, sa rozhodujem pre Boha. Zaväzujem sa slúžiť a pre lásku k Ježišovi Kristovi premeniť svoj život na službu druhým. Táto sloboda ma núti volať, že nič, nič na svete ma nebude môcť odlúčiť od Kristovej lásky (Porov. Rim 8, 39).